Založ si blog

Nedeľné čítanie na cestách III. – Taliansky príbeh

Zázrak vo Svätom Meste

 

Sväté Mesto Rím je obdivuhodnou, impozantnou galériou historických pamiatok, kostolov a chrámov. Ale v nedeľu, okolo obeda, je tiché a ospalé ako malá dedinka v zabudnutom údolí. A práve v taký čas zastal náš turistický autobus pred bránami Vatikánu.

„Máte hodinu na prehliadku okolia alebo na nákupy,“ vyhlásil optimisticky náš sprievodca. Zjavne si nevšimol, že široko-ďaleko nebol obchod a ani na pozeranie toho veľa nebolo. Väčšia časť našej turistickej výpravy to vzdala hneď a sústredili sa na praktické ciele, akým bolo nájdenie toaliet a zdolanie poslednej konzervy paštéty, ktorá ešte ostala z domácich zásob. Ale my so ženou sme mali dôležitú úlohu – kúpiť niečo, v najhoršom prípade čokoľvek, čo by presvedčilo našich príbuzných doma, že sme v Taliansku naozaj boli. Ako by sme im mohli vysvetliť, že sme nekúpili niečo „typicky talianske“, keď už sme na to mali v Ríme čas? Takže čas by bol, ale s tým nákupom to vyzeralo beznádejne.

„Nemáme šancu,“ povedala moja žena, „snáď sa nám niečo podarí kúpiť ešte po ceste domov.“

„Tak na to môžeme zabudnúť. Naši šoféri pôjdu tak rýchlo, že ledva zastavia na hraniciach.“ Bolo mi jasné, že riešenie je len jedno – zázrak. A kde inde by sa mal udiať, ak nie vo Svätom Meste?

„Poďme,“ povedal som odhodlane.

„Kam?“ opýtala sa moja žena.

„Poďme a uvidíme,“ povedal som a vykročil. Moja žena ma nasledovala ako generácie iných žien pred ňou nasledovali svojich bláznivých manželov – s neochotou a rezignovane. Ale aspoň sme sa hýbali.

Smer som vybral inštinktívne. Od námestia Chrámu svätého Petra doľava dlhou, opustenou ulicou. Bolo to beznádejné. Nielenže na celej ulici nebol otvorený obchod, on tam vlastne ani žiaden obchod nebol. Ale trval som na tom, že sa nejaký objaví, a moju ženu už aj prestalo baviť protestovať. Vlastne sme sa ani spolu veľmi nebavili, nebolo o čom. Jediné zvuky, ktoré sme počuli v tom horúcom obedňajšom čase, boli ozveny našich krokov. Do toho z okien hlasy obedujúcich ľudí spolu so zvukmi lyžíc, nožov a vidličiek vydávaných na tejto oslave nedeľnej hostiny. Ťažko si predstaviť beznádejnejšiu výpravu. Ale netrvala dlho – po niekoľkých sto metroch sme sa ocitli na okraji mesta! Nebolo ľahké uveriť, že také obrovské mesto končí už po krátkej prechádzke od centra, ale všetko vyzeralo tak, že už nie je kam ísť. Ulica končila a menila sa na cestu, ktorá viedla zákrutou k akémusi lesu. Skutočne ťažko nájsť menej sľubné miesto na nákupy.

Moja žena sa začala usmievať presne tak, ako generácie iných žien pred ňou, keď chceli ukázať svojim bláznivým mužom, že to bol ďalší z nápadov, ktorý nevyšiel. Chcel som jej niečo povedať, ale nebolo čo. Naša púť za zázrakom skončila, tento nápad nevyšiel. Najvyšší čas vrátiť sa späť.

Tak sme sa otočili – a tam to bolo. Nielenže sme zbadali obchod, ale navyše celé nákupné stredisko a dokonca otvorené! Stálo na druhej strane ulice a zo smeru, ktorým sme prichádzali, bolo zakryté domami. Nebolo veľké, ale na naše nákupy stačilo. Tie netrvali dlho. Boli sme jedinými nakupujúcimi a v celom obchode bola jediná pokladníčka. Keď sme sa k nej blížili s nákupným vozíkom plným „dôležitých typicky talianskych darčekov“, uvidel som regál s holiacimi strojčekmi.

Určite poznáte ten paradox – klasický holiaci strojček si môžete kúpiť lacno, ale žiletky doňho sú pekelne drahé. A tu ich mali široký výber a za celkom rozumné ceny. Zišli by sa mi nejaké domov. To by bol skutočne zmysluplný nákup! Ale bol tu problém. Už nám neostali žiadne peniaze. Na chvíľu sme nerozhodne postávali pred regálom a prepočítavali, čo by sa dalo z darčekov príbuzným odložiť, ale náš zoznam darčekov sme už aj tak skrátili. Koniec-koncov, zázraky majú svoje hranice. Musel som sa vzdať tohto nápadu. Pohli sme sa k pokladníčke a zaplatili za nákup.

Kým som platil, moja žena Janina naložila darčeky späť do nákupného vozíka a pohla sa s ním k východu. Šiel som hneď za ňou, keď z vozíka náhle čosi vypadlo. Zarazil som sa. Z toho vozíka totiž vypadla škatuľka tých žiletiek, nad ktorými sme tak váhali. Pozrel som na Janinu, ale tú zamestnávalo prekladanie darčekov do igelitových tašiek. Pozrel som na pokladníčku, ale tá nám nevenovala žiadnu pozornosť. Tak som sa zohol po ten dar z nebies a šiel ho ukázať Janine. Bolo to neuveriteľné. Neexistovalo vysvetlenie, ako mohli tie žiletky preskočiť do vozíka. Vôbec sme sa k tomu regálu nepriblížili, len sme pred ním chvíľu postávali. Nič viac. A teraz boli tu v mojich rukách a Janina ich bez zaváhania pridala k ostatným veciam v igelitovej taške.

„To máš darček navyše od Pánaboha, ty nákupný génius,“ povedala a hnala ma späť k autobusu.

Tak toto bol malý zázrak. Len k tomu musím niečo dodať – nie som odborník na žiletky a zdá sa, že ani Pánboh nie. Keď som prišiel domov, zistil som, že žiletky zo zázračného nákupu v Ríme sa nehodia do môjho holiaceho strojčeka. Veď, koniec-koncov, zázraky naozaj majú svoje hranice.

 

 

Ukážka z bilingválnej knihy cestovných príbehov v slovensko-anglickej verzii “Svet je malý –  The World is Small”.

 

Francúzska verzia tu.

AngIická verzia tu.

Viac o knihe tu.

Únosy detí na Ukrajine? Ako funguje „double standard“. . .

03.06.2023

Na Západe je známy aj výraz „double standard“, kedy určité kritériá sú na jedných aplikované, na iných nie. A dobre vedia, čo to znamená. Vo Vietname Američania najskôr barbarským bombardovaním civilných cieľov narobili tisíce sirôt a potom ich asi 3 300 odviezli z Vietnamu, z čoho boli aj súdy s podozrením na ÚNOS! Ale nikomu nenapadlo vydať kvôli tomu na [...]

Náckovia na Slovensku?

02.06.2023

História sa opakuje. Zvlášť, keď jej niekto pomôže. Mnoho príslušníkov SS utieklo po II. svetovej vojne z Európy za výdatnej pomoci ilegálnej siete Odessa, ako o tom píše Frederick Forsyth v knihe „Spis Odessa“ a významnou prestupnou stanicou bol aj Vatikán! Viacerí sa usadili v USA a Kanade, kde nie je dodnes nacizmus považovaný za zločinnú ideológiu (??!). [...]

Predvolebná reinkarnácia, či prekabátenie Matoviča a jemu podobných

29.05.2023

História sa opakuje. Po Novembri 1989 sa viacerým komunistickým poskokom podarilo reinkarnovať do novej doby. Žiarivým príkladom je Ján Štrasser, profesionálny komunistický vriťolezec (viď výber „Nám s úsmevom sa kráča… The best of KSS & KSČ“, kde mu patrí čelná pozícia medzi autormi komunistických „častušiek“), ktorý dvakrát podpísal Antichartu. [...]

Tádž Mahal, mReportér

Jeden z novodobých divov sveta, ktorý stavali viac ako dvadsať rokov. Majestátna stavba je považovaná za symbol Indie

19.03.2024 05:00

Nášmu mReportérovi sa podarilo zachytiť pekné zábery priamo z Indie.

pellegrini, korčok

Čo sa dialo po prvom dueli prezidentských kandidátov: Korčok hovoril o čudnej kampani, Pellegrini sa porovnával s Bidenom

19.03.2024 00:51

Pravda sledovala zákulisie prvej debaty dvoch najpopulárnejších uchádzačov o prezidentský post

Izrael / Tunel / Hamas /

Zástupca šéfa ozbrojeného krídla Hamasu je podľa USA po smrti

18.03.2024 23:29

Biely dom potvrdil smrť tretieho muža Hamasu Marwána Ísu.

pellegrini

Pellegrini o prezidentskej kampani: Očakáva od Matoviča podpásový útok?

18.03.2024 22:54

A ako vníma, že nedostal podporu od koaličného partnera SNS?

gumurin

Ako to vidím

Štatistiky blogu

Počet článkov: 732
Celková čítanosť: 6271157x
Priemerná čítanosť článkov: 8567x

Autor blogu

Archív

Odkazy