Založ si blog

Nedeľné čítanie na cestách V

NÁJSŤ SPRÁVNU CESTU

Indický príbeh

 

Na cestách môžete nájsť rôzne atrakcie. Ale skutočný historický labyrint nájdete len v indickom meste Lucknow. Lucknowský labyrint je skutočne pozoruhodná stavba. Oproti očakávaniu nie je v podzemí, ale tvorí mauzóleum na prvom poschodí hlavného paláca. Pritom je zdanlivo prekvapujúco jednoduchý a prehľadný, pretože je postavený z priamočiarych chodieb. Tie chodby vedú po obvode hlavnej sály paláca a majú priehľady dovnútra sály, ako aj von z budovy. Jediným mätúcim prvkom je horizontálne lomenie chodieb, takže čas od času musíte vykráčať niekoľkými schodíkmi nad úroveň chodby a hneď zasa späť. Miestny sprievodca začal hneď trápnym vtipom, ako sa tu raz vraj stratil jeho predchodca. Prekročil tým tolerovateľné medze nášho podceňovania, a tak na najbližšej križovatke chodieb som celú našu skupinu na čele so sprievodcom nechal poodísť a rýchlo som zabočil do najbližšej uličky. Konečne sám, na chvíľu som pocítil víťazoslávnu úľavu. Jačavý hlas turistického sprievodcu zanikol kdesi za rohom. Konečne som sa mohol prechádzať voľne, nakukovať do občasných okienok, skúšať rôzne odbočky, myslieť si na svoje a – zablúdiť.

Keď som zistil, že som sa stratil, nijako ma to neznepokojilo. Predpokladal som, že labyrint je taký malý, že stačí jednoducho kráčať a k nejakému východu sa dostanem.

Ale čím ďalej som kráčal, tým viac som zisťoval, že žiadne iné východy, než ten, ktorým sme prišli, neexistujú. A cestu k nemu som v mape svojej hlavy úplne stratil. Jediné, čo som našiel, boli schody kamsi nahor. Vydal som sa po nich a nečakane som sa ocitol na prázdnej, plochej streche paláca. Naskytol sa mi zaujímavý pohľad na západ slnka, ale mňa viac zaujala všedná scéna tam dolu v špinavom dvore za palácom. Na mieste, ktoré už nebolo určené na ohurovanie turistov, stála chatrč a haldy odpadkov. Pred chatrčou som stála žena v čiernom a okolo – po smetisku – pobehovali deti. Žena stála mlčky a dívala sa na detskú hru s tým fatalistickým odhodlaním, aké nájdete všade, kde sa chudoba ocitá príliš blízko k nedosiahnuteľnej vízii dôstojného života. Deti boli hlučné, veselé, bezstarostné, ako deti na celom svete. Ale ich hra mala akúsi podivuhodnú zákonitosť. Akokoľvek na prvý pohľad až nezodpovedne, šantivo bujaré, pohybovali sa v tých svojich bezstarostných naháňačkách vždy len v rámci neviditeľného, ale tiež neprekročiteľného kruhu. Plné energie, nádejí, nevyskúšaných túžob, zaplietali sa v spleti koridorov bez východov tak, ako ja v tom labyrinte nad nimi. Cítil som to prekvapujúco blízko, priam fyzicky dôverne, akoby som bol jedným z nich.

Pomohol mi aj fakt, že som nad nimi na terase stál bosý tak ako oni. Do labyrintu sa v topánkach nesmie. Nechal som vonku teda topánky aj ponožky a teraz, stojac po členky v prachu, cítil som sa neisto a nepríjemne nahý. Navyše mi napadlo, že s blížiacim sa večerom a chladnou nocou sem už určite ďalšie výpravy turistov nezablúdia. A ten náš idiotský sprievodca ma tu pokojne môže zabudnúť prinajmenšom do rána. Boli sme taká veľká skupina navzájom sa nepoznajúcich vedcov rôznych národností, že som nechtiac musel priznať, že prinajlepšom najbližších dvanásť hodín nikomu chýbať nebudem. Na okamih sa okolo mňa obtrela dokonca aj mrazivá predstava, že by som z akéhosi absurdného dôvodu nikdy z tohto lucknowského labyrintu už nemal vyjsť inam, než dolu k tej žene a deťom. A ostať už naveky v tom ich labyrinte biedy bez východísk.

Nedokázal som sa dívať dlho dolu na to smetisko s ľudskými bytosťami. Oni si nevybrali dobrodružstvo bezvýchodiskového labyrintu tak, ako ja pre chvíľkové dobrodružstvo. A na rozdiel od nich, ja som ešte mohol nájsť cestu von. Rýchlo som sa vrátil schodmi späť do labyrintu s novým odhodlaním, tentoraz už naozaj nájsť cestu von. Po chvíli mi pomohli bezstarostné hlasy, v ktorých som spoľahlivo rozoznal aj jačavý hlas nášho sprievodcu. Hneď na to som na konci jednej z dlhých pozdĺžnych chodieb zahliadol našu skupinu, schádzajúcu hlavným schodiskom von pred palác. Veľmi rád som sa k nim pridal…

 

Z práve vychádzajúcej knihy cestovných príbehov v slovensko-anglickej verzii “Svet je malý – The World is Small”.

AngIická verzia tu.

Francúzska verzia tu.

Viac o knihe tu.

Od Smeny cez SME po denník N – z dažďa pod odkvap II.

22.02.2018

SME v krachu Samozrejme, že Šimečkových schválností bolo viac. Títo „inžinieri ľudských duší“ si nikdy nedajú pokoj. Čoskoro tak zo SME musel odísť práve jeho protikandidát na post viac »

Od Smeny cez SME po denník N – z dažďa pod odkvap I.

21.02.2018

Nedávno som bol upozornený, že v Čechách sa denník N predstavuje ako úspešný projekt „nezávislých novín“ na Slovensku, ktorý by mal byť dokonca pre našich susedov príkladom. Normálne viac »

Streľba na školách – americká občianska vojna?

19.02.2018

Keď po sebe strieľajú občania jednej krajiny s následkami masového vraždenia, je to podľa definície občianska vojna. Keď tá definícia pred desaťročiami vznikala, nikto netušil, že v americkej viac »

Gay, Pride, LGBTI, homosexuáli, Dúhový pochod, lesby

Rusko opustilo vyše 100 príslušníkov komunity LGBT prenasledovanej v Čečensku

22.02.2018 11:48

Niektorí z nich sú pripravení vypovedať aj pred medzinárodnými inštitúciami vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva.

invalid, ZŤP, ŤZP, invalidi, dôchodca, invalidný, vozíček

Rezort práce navrhuje zvýšiť príspevok na opatrovanie ŤZP

22.02.2018 11:48

Vyplýva to z novely zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

Angela Merkelová

Merkelová má veľké plány s Európou, ale najskôr potrebuje vládu

22.02.2018 11:36

EÚ si musí podľa nemeckej kancelárky vyvinúť mechanizmy, ktoré jej umožnia čeliť silnejúcim politickým a ekonomickým tlakom.

kostol, omša, veriaci, viera, cirkev

Cirkvi žiadajú vládu, aby stiahla podpis Slovenska pod Istanbulským dohovorom

22.02.2018 11:27

Téma násilia v rodine si žiada podľa cirkví komplexný prístup.

gumurin

Ako to vidím

Štatistiky blogu

Počet článkov: 387
Celková čítanosť: 1545692x
Priemerná čítanosť článkov: 3994x

Autor blogu

Odkazy