Založ si blog

Nedeľné čítanie na cestách VII

Smutný príbeh horolezca

Slovenský príbeh

 

Malá krajina má aj veľhory malé. Vysoké Tatry na severe Slovenska sú ako vreckové Himaláje. Akokoľvek sú malé, predsa len sa v nich dá vystúpiť na miesta, kde nehrozí, že by vás ušliapali zástupy turistov. Aj preto sa náš hrdina, malý húževnatý horolezec, vybral na osamelú túru hrebeňmi najvyšších končiarov. Patril k tým domácim, ktorí z duše neznášajú masy turistov, valcujúce okolitú krajinu a nerešpektujúce elementárne zásady súžitia s horami. Preto si vybral opustenú trasu, kde mohol byť s velebnosťou Matky Prírody sám.

Ale ako to už v horách býva, po niekoľkých hodinách sa počasie náhle zmenilo a náš horolezec zistil, že samota nemusí byť vždy len príjemná. Ocitol sa vo víchrici, na nechránenom horskom štíte. Bojoval s vetrom, dažďom a chladom. Bojoval o život, lebo stratil smer. Napretý proti prudkým poryvom ľadového vzduchu bojoval o každý krok už ani nie preto, aby niekam došiel, ale aby sa vôbec hýbal a nezamrzol. Postupoval veľmi pomaly, a tak ho zastihla noc. Tá mu zároveň dala nádej. Vďaka tme uvidel svetielko vzdialenej, osamelej horskej chaty. Postupoval ešte dlho, ale svetielko ho spoľahlivo viedlo, až konečne padol na pokraji vysilenia do dverí vyhriatej turistickej chaty.

Privítal ho hurónsky rev skupiny nemeckých turistov, ktorí sa nechali doobeda vyviezť lanovkou k chate, okamžite zapadli do baru a pri bare ich aj zastihla správa, že návrat dolu do hotela je kvôli víchrici nemožný.

Prijali to s nadšením a hneď aj oslávili objednávkou novej rundy povestnej borovičky, slovenskej obdoby džinu. Večer sľuboval príjemné barové dobrodružstvo.

Toto všetko náš horolezec nevnímal. S pomocou miestneho personálu potichu v kúte vypil horúci čaj a ešte sa stihol dovliecť do veľkej spoločnej spálne, kde oblečený padol na najbližšiu posteľ. Od vysilenia okamžite zaspal. Nesníval dlho, z pokraja bezvedomia ho náhle čosi surovo vytrhlo. Otvoril oči a v prítmí pred sebou uvidel hrozivý obraz – obrovský žiarivý neidentifikovateľný predmet, ktorý sa neúprosne rútil priamo naňho. Vyzeralo to ako mesiac, či skôr dva zrkadlovo spojené polmesiace, tak hrozivo blízko, že nášho hrdinu zamrazil pocit, že sa naň rúti celá obloha. Skôr, než stihol hrôzou vykríknuť, ten predmet dopadol na nášho šťúplučkého, do húžvy vyšportovaného malého horolezca. V tom okamihu mu vyrazila dych váha dvoch statných, tlstých, dobre živených tiel. Nášmu hrdinovi nebolo súdené znovu nabrať dych. Vždy, keď sa o to pokúsil, s hrozivou neúprosnosťou bol priklincovaný späť k posteli náporom oboch tiel. Boli také obrovské, že nášmu hrdinovi spod nich trčali len nožičky a ručičky ako rozčapenej myši, pridupnutej pevným dezénom horolezeckej topánky.

Vtedy konečne pochopil. Na jeho úbohom, vychudnutom, od prírody malom tele sa natriasali dve kopy sadla, dve obrovské, dobre živené ľudské huspeniny, vybičované k všetkodrviacemu náhlemu, neodkladnému náporu vášne. Poháňané navyše do nekonečna nadmierou alkoholu. Ich vášnivé nápory boli hroznejšie ako lavína, lebo tá padne len raz. Tieto dve tlsté telá ho nielen dusili, ale pod hrozným tlakom vytláčali aj to málo vzduchu, ktoré mal v pľúcach. Takto sa dve huspeninovité telá spojili do jedného dvojtonového kladiva lásky, ktoré neúprosne búšilo a búšilo, aby rytmicky vyrážalo zvyšky života z nášho nešťastného hrdinu. Akokoľvek silno sa pokúšal kričať, vždy, keď otvoril ústa, nový úder ľúbostného kladiva mu vyrazil slová z úst.

A v tej krutej osudovej chvíli si náš hrdina s hrôzou uvedomil, že nie je strašné zomrieť kdesi opustený v skalnej rozsadline od chladu a vyčerpania, či pod lavínou udusením. V našej dobe globálneho turizmu číha nová, hroznejšia smrť. Hroznejšia o to, že je nehrdinská, neromantická, trápno-smiešne banálna. Veď čo už môže byť horšie, ako dodýchať nie vo velebnej samote snehového záveja, ale v teple horskej chaty, pod párom vypasených a ožratých nemeckých turistov, ktorí sa omylom rozhodli práve na jeho zničenom tele vzdať vrúcny hold najväčším radostiam života…

 

Z práve vychádzajúcej knihy cestovných príbehov v slovensko-anglickej verzii “Svet je malý – The World is Small”.

 

AngIická verzia tu.

Francúzska verzia tu.

Viac o knihe tu.

 

Plače advokátov mafiánov

27.06.2017

Pri tomto nadpise som váhal, či nepoužiť výstižnejší výraz „mafiánskych advokátov“. Veď posúďte sami. Nadvláda „tlstých mačiek“ Advokáti mafiánov tvoria špecifickú vrstvu viac »

Prečo potrebujeme Kotlebu

19.06.2017

Je hanba, že Kotleba ovládol celý jeden kraj Slovenska? Áno, obrovská. Je hanba, že kotlebovci sú v parlamente? Áno, obrovská. Ale to nie je hanba Kotlebu a kotlebovcov – ale ich! Kto sú to viac »

Bieda našej opozície – voľby GR RTVS

16.06.2017

Bugárovi sa dostalo trpkého poučenia - s našou roztatárenou opozíciou nie je radno sa na ničom dohodnúť. Dohoda znela, že Bugárovci podporia voľbu Michala Ruttkaya do druhého kola spolu s viac »

Donald Trump, prezident, usa

Trump je arogantný, netolerantný a nebezpečný, myslí si väčšina svetovej populácie

27.06.2017 21:21

Trump je arogantný, netolerantný, nebezpečný a nie je schopný pozitívne vplývať na svetovú politiku, myslí si veľká väčšina svetovej populácie. Ukázal to prieskum amerického Pew Research Center.

Autobus, autobusová stanica

Slovak Lines zdvíha platy vodičom v bratislavskej župe

27.06.2017 20:56

Spoločnosť Slovak Lines zvyšuje mzdu vodičov v prímestskej autobusovej doprave v Bratislavskom samosprávnom kraji.

náboje, zbraň, poprava

V martinskom muničnom sklade chýba 300-tisíc nábojov

27.06.2017 20:39

V Sklenom pri Martine, kde sídli muničný sklad sa pri kontrole zistilo, že chýba 300-tisíc kusov nábojov využívajúce sa pri športovej streľbe a výcviku jednotlivca.

Peter Pellegrini

Pellegrini: Eurofondy by sa nemali krátiť ani po brexite

27.06.2017 20:31

Eurofondy po roku 2020 by podľa podpredsedu vlády Petra Pellegriniho nemali byť krátené napriek odchodu Veľkej Británie z Európskej únie.

gumurin

Ako to vidím

Štatistiky blogu

Počet článkov: 334
Celková čítanosť: 1265934x
Priemerná čítanosť článkov: 3790x

Autor blogu

Odkazy