Recepty na život VI.

22. apríla 2014 10:33, Prečítané 3 821x, gumurin, Literárne ukážky

Veľvyslancom kuchárskeho umenia

Dobrá povesť o výnimočnom slovenskom kuchárovi medzičasom, aj vďaka zahraničným hosťom Slovenskej reštaurácie v Bratislave, prekročila hranice. A tak po dvoch úspešných rokoch na poste šéfkuchára nastal čas, aby Ondrej Antovszký preukázal svoje umenie aj v zahraničí. Snáď nás ani neprekvapí, že to vtedy za vlády komunistov nebolo vôbec jednoduché. Prvý pokus o jeho vyslanie do susedného Rakúska nedopadol dobre. Poslali ho do Viedne, kde projekt Slovenskej reštaurácie neuspel najskôr pod vedením šéfkuchára z reštaurácie Veľké srdce, po ktorom nastúpil dokonca šéfkuchár zo Štátnej nemocnice (?!). „Nemocničná strava“ Viedenčanom nechutila a „nenápadné usmerňovanie“ od mladšieho kolegu Antovszkého na tamojšieho slovenského šéfkuchára nezabralo. Tak sa Antovszký vrátil sklamane domov.

Čoskoro však dostal novú príležitosť a otvoril novú reštauráciu len so slovenskými špecialitami. Riaditeľom podniku bol Rakúšan a začiatok ich spolupráce nebol najšťastnejší. Keď Antovszký pripravil po prvý krát jedlá na výdaj, náhle sa zjavil na inšpekcii riaditeľ a dal čašníkovi pokyn zmeniť naaranžovanie jedla na tanieri. To bolo porušenie práva šéfkuchára, ktorý jediný zodpovedá aj za to, ako sa vyexpeduje jedlo z kuchyne. Ondrej Antovszký bol vždy zásadový a toto sa ho naozaj dotklo. Tak sa nahneval, že hneď odišiel z kuchyne. Ostatným povedal, aby ho zavolali späť, až keď riaditeľ odíde od výdajného stola a prestane sa mu pliesť do práce. Riaditeľ po chvíli napätia odišiel a Antovszký sa vrátil k svojej práci. O dve hodiny si ho riaditeľ pozval do svojej kancelárie. Obom nalial pohár vína a zmierili sa. Navyše tento riaditeľ mal veľké pochopenie pre zamestnancov z komunistických krajín, pretože on sám robil čašníka v Anglicku a vedel, že práca v cudzine nie je ľahká. Jeho dôvera sa vyplatila, veď mesačná tržba po nástupe nového šéfkuchára stúpla zo 100 – 150 000 ATS najskôr na 300 000 – 400 000 ATS a neskôr končili na milióne.

Reštaurácia mala byť pôvodne otvorená len v letnej sezóne, od mája do septembra. Ale s novým šéfkuchárom mala taký veľký úspech, že ju prevádzkovali celoročne.

Do tejto reštaurácie chodieval rád aj rakúsky prezident L. Jonas. A chutili mu aj také jednoduché jedlá ako Bačovská pochúťka:

Bačovská pochúťka

pre 4 osoby

Suroviny:

700g v šupke uvarených očistených zemiakov

250g hrubej múky

80g hrubej krupice

1 žĺtko

1 vajce

250g spišskej klobásy

250g oštiepka

100g masla