Založ si blog

Letecká nehoda a zvláštna ornamentalizácia smútku

Všimol som si to po prvý krát v 90. rokoch v Spojených štátoch. Američania smútia ornamentálne, s ceremóniami blízkymi show. Myslel som si, že sa niečo také k nám, ktorí máme predsa len asi dlhšiu históriu vkusu, nedostane. Ale už je to tu.

 

Procesie k vraku

Všetci sme počuli o leteckom nešťastí Airbusu spoločnosti Germanwings. Kto sleduje seriál „Letecké nešťastia“, vie, že takých nešťastí, a väčších, boli už stovky. Ale po prvý krát som si všimol tú amerikanizáciu smútku. Začal to tuším španielsky kráľ s manželkou okamžite prerušili svoju návštevu Francúzka. A ja sa pýtam – načo je to dobré? Čo to pomôže vyšetrovaniu nehody, čo to pomôže nešťastným príbuzným? Veď s tragédiou by sa mal vyrovnávať každý sám a teda osamote, načo mu je k tomu platný hoci aj kráľ?

Potom som pochopil – tuším včera najvyšší predstavitelia troch dotknutých krajín (Španielska, Francúzka a Nemecka) navštívili miesto nešťastia. Načo? Čo tým pomohli príbuzným, čo tým pomohli vyšetrovaniu? V prvom prípade predsa nemôžu ani omylom predstierať, že sa ich smrť iných blízkych dotkla tak, ako skutočných príbuzných. V druhom prípade len vytvárajú neúnosný tlak na vyšetrovateľov. A tí by mali mať prednosť – pre záchranu budúcich životov, ktoré objasnením príčiny havárie môžu naozaj zachrániť!

Do toho začínajú zvážať príbuzných obetí na miesto nešťastia. Načo? Vraj tam na nich čaká tridsať psychológov! Ale keď som zdrvený stratou niekoho blízkeho – ako si mám baliť kufre, ako mám stáť niekde na letisku na prehliadku, ako mám žuť čosi na palube lietadla a vôbec, ako môžem vstúpiť na palubu akéhokoľvek lietadla práve teraz?! Ako sa mám so slzami v očiach hlásiť na ubytovanie zabezpečené vraj vládou a ako prísť na miesto ornamentálneho smútenia? A čo mi, do šľaka, k tomu pomôže nemecký psychológ, keď som Španiel?

 

To už poznáme

V roku 1995 americký terorista Timothy McVeigh odpálil bombu pri federálnej budove v Oklahoma City, ktorá zabila 168 civilistov. Bol som vtedy v USA, v Iowe, a v záplave správ som si túto pre Ameriku (kde veria, že teroristi sú len moslimi a im sa niečo také stať nemôže; mimochodom, na základe toho Kongres odsúhlasil pozoruhodný „Antiterrorism and Effective Death Penalty Act of 1996“) šokujúcu zvesť takmer nevšimol. Ale o päť rokov som strávil štvrť roka na spisovateľskom štipendiu priamo v Oklahoma City a nemohol som si nevšimnúť tú pre nás zvláštnu „inštitucionalizáciu smútku“. Smútku sa zmocnili profesionáli nie nepodobní tým, čo robia reklamné kampane. A tak v Oklahoma City vyrástol na mieste zdevastovanej federálnej budovy skutočne monumentálny pomník, ktorý mal v sebe zakľúčovaný časový moment výbuchu. Medzičasom zasadili v blízkom parku 168 stromov. Zorganizovali memoriálny beh, v ktorom tiež hralo úlohu číslo 168. Pri inej príležitosti vypustili 168 balónikov. A tak ďalej a tak podobne, až mi to pripadalo ako „priemysel smútku“. Na najrôznejších ceremóniách kvapne na pohrebe jemu neznámych ľudí slza americkému prezidentovi a ochotne slzia aj generáli (neviem si predstaviť, čo by asi robili, keby okolo nich padli stovky vojakov ako na Balkáne, či teraz na Ukrajine?). Veď keď už na to príde, tak dokážu ornamentálne oplakávať aj služobného psa. Môj bosniansky priateľ básnik to komentoval slovami, že ak by oni v Bosne mali smútiť pri každej stovke mŕtvych, čo u nich zahynuli v 90. rokoch, tak nerobia nič iné, len plačú…

Mne to vtedy pripadalo, ako keby sa Američania báli byť so smútkom sami. A to je vážny problém…

Mimochodom, v roku 1990 mi v sídle VPN hovorili, že im tam prišiel pomáhať nejaký americký expert a na tretí deň sa rozplakal. Pozerali na to vyjavene, ale keď sa utíšil, vysvetlil im to. Povedal: „U vás sa cítim teraz tak slobodne, že môžem slobodne vyjadriť svoje city. Svoju slabosť smútku. Na slabosti nie sme u nás doma zavedení. Nepatrí sa byť pred ostatnými slabý…“

P.S. Dnes v nemeckej spolkovej republike Severnom Porýní-Vestfálsku budú držať smútok presne v minúte, kedy sa havarované lietadlo odmlčalo. A to ešte ani nevedia prečo?!

Náš splátkový prezident znefunkčnil Ústavný súd SR. Kašle na ústavné práva občanov!

20.02.2017

Nevychádzam z údivu. Pôvodne dravý biznisman sa pobytom v prezidentskom paláci premenil na bytosť až duchovnú. Objíma sa s Dalajlámom, rozdáva nám oduševnelé ponaučenia, ako žiť, a objavuje viac »

Boj proti extrémizmu? Začnime na Najvyššom súde SR!

15.02.2017

Mám svoje výhrady voči EÚ, ale pálenie jej vlajky považujem za jednoznačný extrémizmus. Najmä, ak jeho aktéri patria ku kotlebovcom, ktorí toto označenie zasluhujú. Znakmi, uniformami, vyjadreniami. viac »

Populizmus ako nadávka – vážne?

14.02.2017

Pamätá si niekto ešte na latinské príslovie „Vox populi – vox Dei“? Znamená to: hlas ľudu, hlas Boží. A je zaujímavé, ako sa súčasní slniečkári a pravdovravkovia toho hlasu ľudu viac »

Rex Tillerson,

Americkí ministri mieria do Mexika 'žehliť' Trumpove spory

22.02.2017 21:39

Americký minister zahraničných vecí Rex Tillerson a minister pre vnútornú bezpečnosť John Kelly mieria na diplomatickú misiu do Mexika.

utečenci, loď

Neďaleko líbyjského pobrežia sa zrejme utopilo viac ako 100 migrantov

22.02.2017 21:18

Viac ako 100 migrantov prišlo o život, keď sa s nimi pri líbyjskom pobreží potopila loď.

Tureckí vojaci

Turecká armáda povolila vojačkám nosiť islamskú pokrývku hlavy

22.02.2017 20:09

Turecká armáda zmenila svoje predpisy a umožnila príslušníčkam ozbrojených síl nosiť pri výkone služby islamskú pokrývku hlavy.

matica

Video Matice o fašistickom štáte preverí prokurátor

22.02.2017 20:00

Matica slovenská sa podľa historika Adama Hudeka každý rok pokúša nejakým spôsobom ospravedlňovať alebo oslavovať vojnový Slovenský štát.

gumurin

Ako to vidím

Štatistiky blogu

Počet článkov: 315
Celková čítanosť: 1133502x
Priemerná čítanosť článkov: 3598x

Autor blogu

Odkazy