V týchto dňoch píše státisícom občanov Slovenska podivuhodné duo podivuhodné oznamy. Pani Mgr. Baričiaková (riaditeľka úseku ekonomiky) a Ing. Miloš Peterka (riaditeľ úseku obchodno-prevádzkového) za inštitúciu zvanú Centrálny depozitár cenných papierov SR rozposielajú poukážky, aby vybrali akési „skladné“ za naše cenné papiere, ľudovo zvané akcie. Potiaľ všetko v poriadku, hoci nie je jasné akú námahu celý depozitár vynakladá na to, aby mali v jednom šanóne zápis o tých vašich akciách. Ale povedzme, že sa spotili, keď vypisovali tú poukážku a žiadajú si odmenu. V poriadku.
Čo nie je v poriadku, je fakt, že táto podarená dvojica si od desaťtisícov občanov Slovenska pýta „všimné“ za NEEXISTUJÚCE akcie! Inými slovami, vynucujú si poplatok za to, že skladujú niečo, čo nielenže nemá žiadnu hodnotu, ale už aj súdnymi rozhodnutiami prestalo byť nielen cenným papierom, ale už ani tým papierom! Je to absurdné.
Kuriozitou tejto výpalníckej kampane je to, že na žiadnom z piatich strán tejto výzvy nie je e-mailový kontakt a len na vrchu prvého listu je malilinkým písmom telefónny kontakt. Nesnažte sa ho využiť, je tam permanentne obsadené. Volajú zhrození občania zo všetkých kútov našej takto skúšanej vlasti. Sú prekvapení, zaskočení, zhrození. Kto by sa čudoval. Veď na ten Klausov blaf zvaný „kupónka“ naleteli milióny občanov vtedajšej ČSFR a samozrejme, že drvivá väčšina z nich nevedela, čo s takýmto „majetkom“. Navyše takíto „akcionári na povel“ nikdy v skutočnosti nekonali ako spolumajitelia podnikov a fabrík, na ktoré tie akcie boli vydané. Rýchlo sa ich teda zbavili. Drvivá väčšina však dala svoje akcie do rôznych fondov, ktoré potom ich majitelia rozkradli (a o jednej horde goríl si povieme už zajtra). A tu sme pri jadre veci.
Názorným príkladom absurdity výzvy pani Baričiakovej a pána Peterku desaťtisícom občanov Slovenska je privatizačný fond VÚB kupón. Predstavte si tú absurditu, že títo dvaja zástupcovia CDCP SR si vynucujú poplatok za skladovanie akcií fondu, ktorý pred ŠTRNÁSTIMI rokmi zanikol! A posielajú tie poukážky na zaplatenie poplatku dokonca aj tým, ktorí svoje akcie pred tými štrnástimi rokmi predali!
Tak si to zopakujme:
Fond už neexistuje.
Akcie sú nielen bezcenné, ale fakticky viac ako desať rokov neplatné.
A napriek tomu, si pani Baričiaková a pán Peterka pýtajú od nič netušiacich občanov Slovenska „na banány“, lebo veď plat nejaký snáď dostávajú, takže toto bude asi na prilepšenie?
Vy si poviete, čo keď o zániku fondu VÚB kupón tí dvaja nevedia? Omyl. Jednak to bol svojho času obrovský škandál (ale ututlaný), lebo to bol najväčší privatizačný fond s najcennejšími akciami, na ktorom sa nabalilo niekoľko dnešných miliardárov (o tom potom), takže to nemohli prehliadnuť (pravda, pani Baričiaková je len Mgr. a bohviečoho je pán Peterka inžinierom, ale nejakých skutočných odborníkov tam snáď majú?!). Naozaj to neprehliadli. Ja som sa totiž po veľkej námahe do CDCP SR dovolal a vyžiadal si ich vysvetlenie. Poslali mi promptne informáciu, kde hneď prvá veta znie:
„VÚB KUPÓN, investičný fond, a.s.(IČO 17 333 377), ktorý sa premenoval v roku 1997 na STRATÉGIA Invest, investičný fond, a.s. bol v roku 1997 zrušený bez likvidácie.“ (viac z tohto dokumentu tu)
A tak logická otázka znie: Ak CDCP SR vie, že desaťtisíce občanov Slovenska oslovuje, aby zaplatili za „skladovanie“ akcií pomaly už druhé desaťročie neexistujúceho fondu, PREČO nás zavaľuje takouto jalovou korešpondenciou? PREČO míňa nemalé prostriedky z daní nás všetkých, aby obrovské množstvo občanov dnes muselo riešiť takýto nezmysel? PREČO si dovoľujú títo nami platení štátni úradníci fabrikovať absurdnú kauzu so žiadosťou o poplatok za NIČ?
Túto otázku som im už položil, zatiaľ bez odpovede.