Zákonite, a v tejto dobe zvlášť, máme pocit, že žijeme hrozné časy. Aj v toto uplakané (či pre niekoho bujaro víťazné) nedeľné ráno by sme nemali zabúdať na širšiu perspektívu histórie našich životov. Preto by som bol rád, keby sme si od hektiky politických debát týchto dní oddýchli aspoň v nedeľu pripomienkou iných časov. Vybral som si na to fiktívne, ale realite presne zodpovedajúce sídlisko s budovateľským názvom Budúcnosť, kde sa ako na modeli v mierke 1:50 môžeme presvedčiť, čo všetko sme podstúpili za polstoročie prechodu od komunizmu ku konzumizmu. Veď posúďte sami:
NÁŠHRDINA putuje časom späť o viac ako polstoročie. Pomáhajú mu v tom dokumenty a ústrižky, čo jeho matka považovala za dôležité uchovať celé desaťročia a teraz ich Nášhrdina po dôkladnej úvahe jeden po druhom vyhadzuje. Napríklad tento odkaz znárodneného podniku Elektro – Praga:
„Pre zlepšenie vzhľadu našich výrobkov sme vyrobili žehličky s farebnými držadlami. Pri dlhšom používaní môže farba teplom v niektorých miestach zožltnúť. Táto zmena farby nie je závadou a nevzťahuje sa na ňu záruka. Záruku tiež neposkytujeme, ak dôjde k narušeniu, či odretiu farby držadla, spôsobené napr. ohmataním, stavaním do odkladacej polohy apod.“
Skrátka, najlepšie sa podľa výrobcu dalo predísť opotrebovaniu jeho výrobku tým, že sa vôbec nepoužíval. Komunistické výrobky dokázali prekvapiť v každej chvíli. Bol to život podmienený dnes nepredstaviteľnými normami,ktoré zlyhávali alebo sa porušovali.