V polovici mája priniesla Pravda nečakane otvorené vyjadrenia odchádzajúceho policajného prezidenta Jaroslava Spišiaka a nastupujúceho staro-nového ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Kaliňák urobil to isté, čo už Spišiak raz zažil v roku 2006. Po svojom nástupe ho odvolal, a tak Spišiak opäť odchádza aj zo služieb polície. Obaja však mali pocit, že by pochybnosti o kompetentnosti vyšetrovania vraždy advokáta Valka mali vyvrátiť aspoň v posledný deň účinkovania Spišiaka vo funkcii. Ich spoločné vyhlásenie vzbudilo skôr rozpaky.
„Nebolo to vykonané tak, že vrah čakal s úmyslom ho zavraždiť,“ povedal Spišiak. Podľa Spišiaka sa Valko bránil. Minister ochotne dodal: „Modus operandi vykazuje znaky lúpeže.“
V tejto veci zrejme Úrad boja proti organizovanej kriminalite v marci 2012 predvolal údajného bossa sýkoriek Ladislava B., ktorý prišiel podať vysvetlenie z prerušenej dovolenky v Thajsku.
Keďže na mieste činu boli vďaka médiám aj nezávislí odborníci s dlhoročnou praxou vo vyšetrovaní kriminálnych činov, a aj podľa zdravého úsudku, je táto verzia prinajmenšom ťažko uveriteľná. Ja osobne som ju počul už týždeň po vražde, ale dodnes o tomto motíve pochybujem. Veď:
– Na mieste činu neboli žiadne stopy zápasu.
– Valko trénoval karate, žiadny zlodej nie je u nás taký trénovaný, aby sa proti nemu postavil.
– Pri zápase by sa Valko snažil dostať k vlastnej zbrani na gauči. O tej zlodej nemohol vedieť, pretože keby o nej vedel, do miestnosti by ani nevstúpil.
– Zlodeji nechodia do luxusných víl sami a snažia sa ich obyvateľom vyhýbať. Valko nebol celý deň doma, prečo by mal osamelý lupič byť až taký somár, že príde akurát vtedy, keď prišiel Valko?
– Po zlodejoch, ktorí sa ponáhľajú, a zvlášť po vražde, ostáva v domácnosti doslova spúšť. Zlodeji v rýchlosti vytrhávajú zásuvky zo skriní a vysýpajú ich obsah. Valkova domácnosť bola bez známok takéhoto hľadania. Veď aj polícia s rodinou našli kľúče od trezoru a zbraň až v nasledujúcich dňoch.
– Zlodeji nechodia ozbrojení, a aj keby, tak nemajú najmenší dôvod zabíjať.
Celú konštrukciu o osamelom lupičovi, čo náhodne zabíja, spochybnil aj v tejto veci najpovolanejší dozorujúci prokurátor, riaditeľ odboru osobitného určenia generálnej prokuratúry, Peter Šufliarsky: „Pri takých závažných trestných činoch málokedy dôjde k takému následku, ako nastal, náhodou.“
Vzácna súhra odchádzajúceho policajného prezidenta a ministra, ktorý ho odvoláva, naznačuje skôr iné. Rozchádzajú sa v dobrom po tom, čo nasmerovali pozornosť verejnosti tam, kam to ktosi chcel a potreboval.
Viac o tomto prípade sa dočítate v mojej najnovšej knihe „Gorily v podsvetí – Mafia.sk“, alebo aj tu.