Gorily v podsvetí – prvý veľký boss

18. septembra 2012, gumurin, Krimi

Utorky o zločine (séria ukážok na pokračovanie):

 

Tento príbeh jedného z najnebezpečnejších zločineckých klanov na Slovensku trvá už takmer štvrťstoročie.

Miroslav Sýkora sa ako najsilnejší boss chcel presadiť pri privatizácii finančných inštitúcií, no dostal sa zrejme do ostrého sporu nielen s nimi. Neprimerané nároky začal mať aj voči SIS, kde mu mali byť za čo zaviazaní. Nakoniec sa pri delení koristi z lúpeže v nitrianskej pobočke VÚB v zlom rozišiel aj so svojím najbližším komplicom Petrom Križanovičom, prezývaným Duran.

Výsledkom sporu Sýkoru a Križanoviča bola streľba na Sliačskej ulici v decembri 1996, pri ktorej Duran utrpel zranenia. Zranenému sa však podarilo ujsť. V bratislavskej nemocnici na Kramároch mu lekári museli amputovať nohu. Neskôr sa opakovane vyjadril, že sa Sýkorovi pomstí. A cítil sa na to dosť silný, pretože v tom čase už tajne pracoval pre Černáka.

Sýkora odvtedy žil pod sprísnenými bezpečnostnými opatreniami. Zriedka sa zdržiaval na verejnosti za bieleho dňa a na schôdzky chodieval v sprievode početnej ochranky.

Dňa 6. februára 1997 odložil Sýkora všetku opatrnosť. Na stretnutie ho totiž vylákala osoba, ktorej dôveroval. Sprevádzal ho iba jeho ochrankár a vodič Ivan R., obaja boli neozbrojení. Osudná schôdzka so smrťou sa odohrala na pravé poludnie na parkovisku pred bratislavským hotelom Holiday Inn na Bajkalskej ulici. Krátko po príchode sa Sýkora s ochrankárom dostali do paľby neznámych útočníkov. Ešte sa stihli rozbehnúť smerom k Holiday Inn a takmer tam našli úkryt. Pred očami hotelových hostí ich však prenasledovatelia dostihli. Povzbudzovali sa pritom po slovensky výkrikmi: „Do pi… už ho doraz!“ Po výstreloch zo samopalu a brokovnice ostal na zemi ležať jeden mŕtvy a jeden ťažko zranený muž, kým strelci ušli v modrom dodávkovom aute. Obeťou bol Miroslav Sýkora a jeho ochrankár.

 

Kto bude bossom?

Po Sýkorovi sa verejnosti najznámejším členom bandy stal Peter Čongrády, prezývaný Čongy. Na šikmú dráhu sa dostal ako šofér Miroslava Sýkoru. Podľa médií bolo jeho vstupenkou do gangu to, že vynikal v silových športoch, bol reprezentantom v boxe. V policajných zložkách ho považovali za mafiána menšieho kalibru – za podriadeného bojovníka. Ale získal si dôveru šéfa „sýkoriek“ a stal sa jeho pravou rukou, veď mu bol k dispozícii 24 hodín denne. Otváral mu dvere auta a z bezpečnostných dôvodov štartoval ešte predtým, ako sa šéf usadil. Po smrti Sýkoru nastalo mocenské vákuum, keď sa na jeho miesto tlačili dvaja kandidáti – Ladislav „Dlhý“ Bališ a Robert „Kýbel“ Lališ.  Podľa knihy M. Mózera váhy sa priklonili na Lališovu stranu v okamihu, keď mu vyjadril podporu Roháč ako autorita v podsvetí.

Lališ sa ako nový šéf „sýkoriek“ stal jedným z najvplyvnejších mužov bratislavského podsvetia. Prezieravo sa utiahol do Čiech, ale príležitostne sa premiestňuje aj do Poľska, kde má zázemie. Čongy ako jeho pobočník dozeral na plnenie jeho rozkazov.

Majetok získal Čongrády najmä po Sýkorovej smrti, keď sa stal vplyvným mužom v skupine. Krátko po Žaluďovej smrti sa objavil na mieste činu. Istý čas ovládal aj trnavské podsvetie, ale ekonomickú a majetkovú trestnú činnosť pod jeho vedením páchali aj v Trenčianskom kraji…

 

Opäť stará pesnička

Čongrády bol vraj blízkym priateľom riaditeľa kontrarozviedky SIS a bývalého novinára Petra Tótha a poznal sa aj s bývalými príslušníkmi Lexovej SIS. Je to tým zaujímavejšie, že Tóth ako redaktor SME odhaľoval práve nekalé praktiky SIS a mafia sa mu vyhrážala.

Čongrády mal rovnako ako Jozef Svoboda blízko k futbalovému klubu Slovan. Patril medzi tých mužov podsvetia, ktorí sa chceli začleniť do podnikateľského prostredia. Okrem iného obchodoval s nehnuteľnosťami v centre Bratislavy, bol majiteľom SBS a predával značkové oblečenie. Čongrádyho známy pre Hospodárske noviny povedal: „Mafia je jedna rodina, nemožno z nej odísť len tak.“

Čongymu malo uškodiť, že sa pokúšal svoj majetok zlegalizovať. Do vyššej spoločnosti si tak isto ako Svoboda hľadal cestičku cez šport. Predovšetkým cez futbal, pravidelne chodil na zápasy Slovana, ktoré sledoval z VIP tribúny.

Mimochodom, na Čongyho pohreb do mestskej časti Ružinov neprišli politické celebrity, ale zjavil sa tam obdivovateľ Vladimíra Mečiara, spevák skupiny Elán Jožo Ráž. Novinárom povedal: „S Čongym som tri roky boxoval. Nebol to špatný chlapec.“

Čongrádyho kraľovanie trvalo sedem rokov. Dňa 9. septembra 2004 krátko po 10.30 práve nastupoval do svojho opancierovaného mercedesu pred obľúbenou pizzeriou na Pečnianskej ulici v bratislavskej Petržalke, keď

 

 

Viac o tomto prípade sa dočítate v knihe Gorily v podsvetí – Mafia.sk, alebo aj tu.