Už aj poslední oneskorenci absolvovali tohtoročnú letnú dovolenku. Kríza na to mala len ten prekvapujúci vplyv, že mnohí z tých, čo si na ňu nenašetrili, či nemali z čoho našetriť, si na tento pochybný podnik vzali pôžičku z banky!
Zdôrazňujem slovo „pochybný“, lebo táto investícia sa prekvapujúco často obracia proti nám samým. Podľa štatistík je pre stálych partnerov čas dovoleniek najrizikovejší. Po dovolenkách totiž počet žiadostí o rozvod nápadne stúpa. Pozrime sa na to bližšie.
Prečo sa hádame?
Sú exoti, ktorí sú schopní sa pohádať ešte pred odchodom na dovolenku.
Jedna známa večer pred odchodom k vysnívanému moru vyhlásila: „s takým debilom nikam nejdem“! Myslela tým samozrejme svojho milovaného pána Polovičku, ktorý v tejto beznádejnej situácii zachoval pozoruhodný pokoj a robil sa, že dočasne ohluchol. Trucovala celú noc a baliť sa mlčky začala až ráno, takže zmeškali všetko, čo mohli. Viete si predstaviť, ako na tej dovolenke vedľa seba fungovali?
To poznám jedného ešte neoženeného mládežníka, ktorý takto absolvoval exotickú dovolenku so svojou bývalou slečnou. V časoch vášnivých objatí si totiž kúpili už pol roka dopredu zájazd do juhovýchodnej Ázie a rozišli sa tak nešťastne, že už sa to nedalo stornovať. Prežili to, ale happy-end sa nekonal.
Niekedy dokážu rodinu ešte pred odchodom na dovolenku rozhádať aj detičky, kvôli ktorým si naivne myslíme, že to robíme. Úmerne ich počtu, každé si ten výlet k moru predstavuje inak a sú schopné nadniesť aj takú základnú otázku života a smrti ako je, či pôjdeme na piesočnú alebo na kamenistú pláž.
Úplní virtuózi dovolenku pri mori absolvujú v najlepšej hrkútaco-hdrličkovej nálade a pohádajú sa kvôli ničotnému nezmyslu až na dlhej ceste autom domov.
Treba dodať, že auto je na hádky zrejme najviac využívaný dopravný prostriedok. V slovenskej literatúre máme zaznamenaný prípad známeho básnika, ktorý sa takto v hádke so, ženou, ktorá šoférovala, pokúsil jej ten volant vytrhnúť, havarovali a on ostal za trest doživotne ochrnutý.
Mám toho dosť!
Dôvodov na to, aby sa dovolenka zvrhla na boj pohlaví sa nájde vždy dosť. Tento je ten mužský:
„Slečna, rozprávajte sa so mnou,“ tak oslovil jeden našinec pracovníčku istej agentúry, ktorá mu volala ako klientovi pracovne a nečakane sa dozvedela niečo celkom iné.
„Som v Chorvátsku, chodím tu ako debil, majú ma tu za chodiacu peňaženku, deti kričia, žena kričí, všetci ukazujú prstom a všetko chcú, ale fakt všetko!“
Musel na tom byť naozaj zle, keď pokračoval:
„…a žena mi ani zatrtkať nedá.“
Slečna z agentúry sa pokúsila zachovať rozvahu a položila očakávateľnú otázku:
„A vy čo práve robíte?“
Otázka bola razantnejšia, než si dovolíme uverejniť, ale jej obsah znel: „Ja? Kašlem na to, napustil som si vaňu a sedím v nej. Rozprávajte sa so mnou, slečna, vy máte taký milý hlas.“
A tu sme pri dileme. Dotyčný zjavne nestratil úplne vieru v ženské pokolenie, ale čím to je, že akurát tie reprezentantky Evinho rodu, čo sú s nami na dovolenke, nás dokážu až do zúfalstva ľahko vytočiť?
Odpoveď som sa pokúsil nájsť vo svojej knihe „Návod na manželstvo“.
Sme na mieste
Mužov na dovolenke zaujímajú krčmy a pamiatky, ženy zaujímajú obchody a obchody a potom ešte obchodíky pri tých pamiatkach. A tu nastáva kritický moment, keď obchodníci vo vzácnej súhre s vašou partnerkou vo vás v krátkej dobe vyvolajú dojem, že ste „chodiaca peňaženka“. Problém je len v tom, že keď takto „investujeme“ do novej známosti, pripadá nám to ako výhodná transakcia. Zabúdame ale, že keď sa zo známosti stane stála partnerka, nutnosť takejto „investície“ neklesá, hoci my máme pocit, že návratnosť sa akosi nedostavuje (to je tá pasáž spomínaného telefonátu, ktorá používa veľmi farbistý výraz pre lásku).
Počul som o pozoruhodnej alternatíve, kedy slobodný a v USA dobre zarábajúci muž oslovil mailom svoju dávnu známu, či by nechcela vybrať nejakú dovolenku pre nich dvoch. Len tak, pre potešenie. Zaplatil to a tešil sa z vďačnosti tej dámy od prvého po posledný deň. To ale od manželky asi ťažko môžete očakávať.
Keďže časy sa menia, tak sa dozvedám, že čím ďalej tým viac slobodných pracujúcich žien ochotne „investuje“ do začínajúceho vzťahu a pozve svojho nádejného partnera na dovolenku za vlastné. V tom prípade je investícia jasná a po prípadnej svadbe sa všetko vracia k pôvodnému modelu a jej návratnosť je nekonečne opakovaná, až kým tomu chlapovi neprasknú nervy a nezačne sa sťažovať na celý život neznámej slečne do telefónu.
Alebo, že by to bolo ešte inak?