Utorok na cestách:
Po takmer desiatich hodinách letu z Európy pristávame na úrovni vrcholkov našich Tatier vo výške 2240 metrov nad morom. Víta nás večerné Mexico City zaplavené nekonečným morom svetiel. Mexičania milujú všetko trblietavé a snáď neexistuje iné medzinárodné letisko, kde by súčasne blikalo toľko oranžových signalizačných svetiel a majákov áut, ktoré sa sústavne premávajú vzletovými plochami. Je to tiež jediné letisko, kde o colnej kontrole rozhodujete sami. Prechádzate totiž bránkou s tlačidlom. Po jeho stlačení sa rozsvieti buď červené, alebo zelené svetlo. Nám zasvietila zelená a tak môžeme bez colnej kontroly vstúpiť do najväčšieho mesta sveta.
Prejsť za deň, pochopiť za rok
Na mieste pôvodného hlavného aztéckeho mesta Ténochtitlán – založeného okolo roku 1325 a o dvesto rokov neskôr zničeného španielskymi dobyvateľmi – vyrástlo Ciudad de México, alebo tiež Mexico City D.F. do rozlohy 2600 kilometrov štvorcových obytnej plochy. Jedna z hlavných dopravných tepien mesta, Avenida de los Insurgentes, je dlhá 35 kilometrov. V rámci Area metropolitana tu žije približne 28 miliónov obyvateľov, jadro mesta obýva odhadom 9 až 10 miliónov ľudí. Telefónny zoznam má 4 205 strán a je v ňom približne 336 400 hesiel. Veriaci si môžu vybrať z 3 000 miestnych kostolov. Ročne pribudne do 700 000 prisťahovalcov, ktorých tu volajú „výsadkári“. Zaberajú totiž voľné plochy a stavajú na nich bez povolenia svoje chatrče. Tie ostro kontrastujú s novými výstavnými štvrťami mrakodrapov akou je napríklad štvrť Lomas. Obrovská rozloha mesta dovoľuje dva unikáty. Jedným je fakt, že v rôznych štvrtiach nájdeme rovnaké mená ulíc (najmä populárne pomenovanie Bolívar), ale miestni sa nestratia. Druhý unikát stojí naopak na tom, aby sa prechodom z jednej štvrte do druhej stratili z dohľadu známych a rodiny. Existuje tu totiž neoficiálna inštitúcia zvaná Casa chico, keď má v tomto meste jeden muž dve rodiny, ktoré o sebe nevedia.
Mexičania sa veľmi chcú odlíšiť od nenávidených amerických „Gringos“, ale pritom ich vehementne napodobujú. Svoju krajinu tiež volajú Spojené štáty (ibaže Mexické, ktoré tvorí 31 spolkových štátov a jeden federálny dištrikt hlavného mesta), majú tiež rodeo (tu sa volá charro), používajú staré americké autobusy a vyvesujú obrovské národné vlajky ako v USA. Majú podobnú značku pre menu $, hovoria o.k. a majú rovnako nahlúple talkshow. Viac ako 20 miliónov Mexičanov pracujúcich v USA posiela domov toľko peňazí, že je to druhý najväčší príjem krajiny po nafte ešte pred výnosmi z turistického priemyslu. A Mexico City D.F. (Districto federal) napodobňuje svojou príponou Washington D.C. (District of Columbia).
Tie atrakcie, ktoré vám domáci chcú ukázať, prejdete aj v najväčšom meste sveta za tri dni, ale môžete ten základ zvládnuť aj za deň. Majú tu totiž geniálny vynález…