Verejnosť okázalo arogantné chovanie mafiánov od začiatku dráždilo a preto privítala, keď Jaroslav Spišiak ako viceprezident PZ vyhlásil, že príslušníci podsvetia sa v normálnom svete nemajú čo vytŕčať a polícia je tu od toho, aby im to pripomenula. Po prvý krát sa tak stalo, keď znemožnila dovtedy obvyklú mafiánsku demonštráciu sily v Košiciach na pohrebe obete klasickej popravy medzi mafiánmi, Jozefa Estóka (30). Prvé hrozivé smútočné zhromaždenie piatich stoviek hrubokrkých rozohnala a pohreb sa uskutočnil až na druhý krát za mimoriadnych opatrení.
Spišiak tiež zaviedol tzv. mafiánske zoznamy, ktoré na jednej strane umožnili verejne sa na ne odvolávať a ich tri verzie (ktoré zakaždým „unikli“ do médií) zbavili mnohých kriminálnikov anonymity, ale tiež vyvolali otázku porušenia prezumpcie neviny a zásahu do súkromia. Veľmi rozhorčene sa o nich pre Nový Čas vyjadril napríklad aj nechvalne známy Marián Kočner, ktorého meno sa ocitlo medzi 44 menami najnovšieho zoznamu pod hlavičkou „Zločinecká skupina PIŤOVCI“. Ten to komentoval slovami (Nový Čas, 5. 10. 2011): „Viem o tých zoznamoch. Predtým som bol na takom zozname zaradený medzi sýkorovcami a teraz medzi piťovcami. Bojím sa o život, pretože jedna skupina môže odo mňa chcieť ´výučné´a druhá ´prískočné´. Preto chodím na opancierovanom aute s ochrankou…“
Tvrdé zákroky Spišiaka podporované vtedajším ministrom vnútra Vladimírom Palkom na občanov zapôsobili. Spišiak k tomu povedal: „Občania boli znepokojení, že policajti nevykonávajú dôsledne kontrolu osôb, o ktorých je verejne známe, že patria k podsvetiu.“ Ako sa to však, žiaľ, v prípade viacerých Spišiakových rozkazov v roli prezidenta PZ stalo takmer pravidlom, dobrý úmysel nabral nečakané rozmery.
Vzorovým príkladom takéhoto „zaháňania do podsvetia“ sa stala kampaň proti piťovcom a ich bossovi Ondrejčákovi zvlášť. Tu sú podrobnosti.