Krimi na pondelok:
Členovia sýkorovského gangu ako „sýkorky“ pokračovali aj po smrti svojho zakladateľa v mafiánskej činnosti pod nosom slovenskej polície ešte dlhých trinásť rokov! Podľa knihy M. Mózera sa časom rozdelili na voľné združenie niekoľkých skupín bališovcov, borbélyovcov, čongyovcov a ďalších. A poučili sa. V hlavnom meste im začalo byť prihorúco, a tak sa niektorí stiahli do blízkych miest a postupne ovládli Senec, Hlohovec, Pezinok, Piešťany a Nitru. Jedno z vysvetlení ich nezvyčajnej zločineckej dlhovekosti je práve v ústupe do teritórií, kde dokáže zločinecký gang ľahšie nadviazať kontakty s miestnymi policajtmi a inými užitočnými zástupcami štátu, ktorí ochotne prižmúria oko aj dve. Ďalší strategicky úspešný ťah bol v zameraní sa na ovládnutie aj drobnej kriminality. „Pokuta“ za nepriznané a mafiánsky „nezdanené“ zisky pouličného drogového dílera nikomu nechýba. Veď sa ani nemá kto sťažovať. Navyše časť svojich aktivít, ako napríklad kasíno v Senci, ktoré sa stalo hlavnou základňou „sýkoriek“, zlegalizovali. Gang si tak vytvoril svoj malý raj na zemi, kde väčšinu času trávili medzi sebou, spolu dovolenkovali aj oslavovali a obdarovávali sa takými darčekmi, ako je nablýskaný samopal.
Toto lukratívne teritórium si museli najskôr vybojovať s konkurenčným gangom takáčovcov. A ten boj bol krvavý…