Opice sú prednejšie?
Na začiatku práve uplynulej divadelnej sezóny hrozilo, že v legendárnom pražskom Semafore narazí divák na zatvorené dvere. Divadlo prekonávalo jednu z najťažších kríz za viac ako 50-ročné pôsobenie – finančnú.
Problém nie je v tom, že by nemali vypredané. Mesačne stojí prevádzka divadla viac ako milión tristo tisíc českých korún, na lístkoch zarobia polovicu a ešte desatinu na prenájme priestoru populárnej relácii Karla Šípa v Českej televízii. Zvyšok ostal odrazu nepokrytý, lebo v dobe, keď pražská radnica venovala milión českých korún na záchranu goríl kdesi v Afrike, znížila na polovicu dotáciu legendárnemu divadlu Semafor Jiřího Suchého. A to sa muselo samo radikálne zachraňovať. Stiahli kompletný repertoár a to aj slávnu inscenáciu Kytice, pretože bola 26-členným obsadením odrazu neúnosne nákladná. Aby zachránili repertoár, behom pol roka musel Jiří Suchý napísať či upraviť sedem nových hier s najmenším možným obsadením. Vítanou výnimkou na konci sezóny sa stali štyri predpremiéry obnovenej hudobnej komédie Kdyby tisíc klarinetů, ktorú už v roku 1965 preslávila filmová verzia v réžii Jána Roháča a Vladimíra Svitáčka s celou hviezdnou plejádou českých spevákov a speváčok. Na scéne je dvanásťčlenný orchester, ale to len vďaka tomu, že ôsmi z nich sú herci. Podľa slov Jiřího Suchého odtučňovacia aj omladzovacia kúra zabrala a divadlo mieri do novej sezóny od septembra finančne stabilizované. Dôkazom je obnovenie úspešnej Kytice.
Resuscitácia V-klubu
V-klub prešiel (pre laika neviditeľnou) rekonštrukciou a v obnovených priestoroch sa odohrali po vzore Semaforu štyri pokusné predstavenia MM-kabaretu (májová premiéra a tri júnové reprízy).
Chvályhodná myšlienka však nenaplnila hneď základnú podmienku, že to čo je ráno v novinách, večer má byť v kabarete. Jediný ako-tak aktuálny Markovičov výstup po prestávke to nezachráni. A tak diváci neodchádzali sklamaní len vďaka virtuozite Pánov bratov – Petra Niňaja a Roba Puškára – ktorí to v závere roztočili naozaj vo veľkom a profesionálne majstrovskom štýle. Je teda otázka, či by si s Markovičom nemali vymeniť úlohy. Lebo v tomto kabarete zatiaľ hviezdia hlavne oni…
Radošinci na cestách
Ľudia sa chcú baviť. A Radošinci na čele s nezničiteľným principálom, autorom aj protagonistom Stanislavom Štepkom im prinášajú inteligentný, nápaditý humor do všetkých kútov Slovenska. Špeciálne u Jááánošíííka po tristo rokoch (komunistami pôvodne zakazovanej hry) je obdivuhodné, že Štepka (ktorý sa obnoveniu tejto možno najúspešnejšej hry slovenského autora dlho bránil) dokázal zachovať pôvodný pôdorys aj náladu hry, ale zároveň ju dokonalo obmeniť a aktualizovať. Môžeme povedať, že Štepka je v klasickej hre s dátumom v krstnom liste 1979 ďaleko aktuálnejší, než Markovičov kabaret, kde je aktuálnosť priam povinnosťou žánru! Šťastnú ruku mal Stanislav Štepka aj s angažovaním dvojice Malachovský – Štúr, ktorí spoľahlivo a pritom svojsky rozosmievajú publikum. Túto hru môžu vidieť diváci aj v auguste a začiatkom septembra takmer po celom Slovensku.
Viac po kliknutí: TU.