Nikdy som nemal žiadne ilúzie o sýrskom prezidentovi Assadovi. Ale od začiatku som mal (asi spolu s mnohými) veľké ilúzie o americkom prezidentovi Obamovi.
A teraz sa z amerických médií dozvedám jeho vyhlásenie, že on NEPOTREBUJE schválenie Kongresu na to, aby hádzal bomby, kde si zmyslí???
Kongres vraj požiadal o súhlas len ako výzvu, aby volení zástupci amerického ľudu „nesedeli bokom a nerobili záškodníkov“ (pre istotu prikladám originálny výrok: „President Barack Obama bluntly told lawmakers on Wednesday that he does not need their permission to strike Syria, but he challenged Congress to do more than „sit on the sidelines (and) snipe.“). Mám dojem, že by sa o amerických zákonodarcoch nevyjadroval tak urážlivo, keby si bol istý, že ho v jeho šialenom bombardovacom pláne podporia. Zjavne asi nie…
A ja som si myslel, že tento pán je demokrat nielen podľa názvu strany, ktorá ho na najvyšší post superveľmoci USA nominovala.
Obama pri tom vo svojej predvolebnej kampani tvrdil, že jeho predchodcovia chybili, keď sa v takej vážnej veci ako je v podstate vojenský útok na iný suverénny štát neobracali na Kongres a on to napraví! Dnes popiera aj svoje slová z 20. augusta 2013, že použitie chemických zbraní v Sýrii je „červenou čiarou“, na ktorú musí osobne reagovať. Teda už nejde o fakty, ale jeho osobnú prestíž?!
Veď to je porušenie elementárnych demokratických zásad kolektívneho rozhodovania! Aký je potom rozdiel medzi ním a Assadom, keď obaja rozhodujú autokraticky?
Už východiská k rozhodnutiu o bombovom útoku proti Sýrii sú pochybné, priam v rozpore so záujmami bezpečnosti USA, ako som o tom už písal. A iní opisujú, že stopy predsa len vedú k fanatickým rebelom. Napriek všetkým týmto faktom, spomenutým napríklad aj v britskom Parlamente, sa deje niečo neslýchané:
Americký rezident Obama ignoruje najvyšší orgán medzinárodného práva OSN.
Ignoruje najvyšší demokratický orgán rozhodovania vlastnej krajiny.
Ignoruje rezervované, či celkom odmietavé postoje svojich najbližších spojencov – Británie, Nemecka a Francúzska.
Ignoruje negatívne ohlasy mnohých ďalších krajín sveta a ich občanov.
Ignoruje protesty na Blízkom východe, teda tých, ktorí sú konfliktu najbližšie a vedia o ňom najlepšie.
Ignoruje protesty vlastných občanov (viď. tu pri vystúpení ministra zahraničných vecí Kerryho pred zahraničným výborom Kongresu).
Znásilňuje medzinárodné právo.
Neguje demokratické princípy vedenia najdemokratickejšieho štátu sveta, ktorý tú demokraciu už desaťročia vyváža do celého sveta.
Ignoruje ne-vôľu vlastných voličov (viď. ich komentáre k tomuto jeho najnovšiemu výroku).
Ale prečo, preboha?
Niečo tu nesedí…