Už je neskoro želať si to pod stromček, ale nikdy nie je neskoro na dobré skutky.
Keď vidím tú zbytočnú tlačenicu márnych a márnotratných kandidátov na slovenského prezidenta (a ich nekonkurencieschopnosti proti Robertovi Ficovi), tak vidím jediné, zásadné, mravné riešenie – kandidatúra arcibiskupa Bezáka!
Veď je to jednoduché.
Odkedy je jasné, že Radičová neprekročila svoj tieň príliš žensky emotívnej političky, ktorá sa rúti pri prvom sklamaní a je jasné, že proti Ficovi jednoducho nie je zo známych kandidátov nikto dosť silným súperom, ostáva len „Deux et machina“ – nečakaný zvrat vo vopred nalinajkovanom deji.
A pritom monsignor Bezák nemusí urobiť nič, čím by porušil svoje doterajšie domáce väzenie.
Tie potrebné hlasy by vyzbierali aj dobrovoľníci.
Nemusí robiť žiadnu kampaň.
Dokonca by bolo škodlivé, keby ju vôbec robil.
Stačí, aby súhlasil.
Počkal výsledok volieb.
A ujal sa úradu.
Nemusím vysvetľovať prečo v tomto marazme politického relativizmu (kde sa, žiaľ, predčasne utopili ilúzie Radičovej a ktorej príkladom je aj ex-arci. Sokol, dobrý v každom režime a machináciách), potrebujeme symbol mravnej čistoty a najmä boja proti korupcii finančnej aj morálnej.
Takže? Už len začať…