Na Silvestra sme sa, ako takmer každý rok, vybrali za partiou dobrých známych autom do Broumova. Akurát som na diaľnici svojej žene Janine vykladal, aká je tá Európska únia so Schengenskou dohodou skvelá vec, keď vyriešila naše hranice tak, že vlastne ani na pohľad nie sú. A aj bez drôtov a zátarasov fungujú si štáty, ako štáty, ľudia nepobehujú z jednej strany hraníc na druhú a nikto po nich nestrieľa. Až sme došli na hraničný prechod v Lanžhote a tu si z nás teda nejaká miesta firma vystrelila ako z kanóna.
Bolo treba kúpiť diaľničnú známku, ale to je na prvý pohľad v pohode, lebo sa dá platiť v eurách. Chlapík za prepážkou si na desať dní vypýtal 17 eur, ale o tom ťažko diskutovať. Zaplatil som, nasadol, podal známku aj s potvrdenkou žene a vyrazili sme. A keďže mám ženu zvedavú, tak som sa nechtiac dozvedel, že za hodnotu známky 310 českých korún, si ten podvodník vybral manipulačný poplatok 54 českých korún! To sú kšefty, keď za podanie jednej známky a vytlačenie potvrdenia niekto vyfasuje až takmer šestinu ceny… Ale tým to nekončí. Naladili sme si české rádio a ako na potvoru hlásili kurzy českej koruny k iným menám. A vysvitlo, že kým v ten deň bol oficiálny kurz 27,5 Kč za euro, ten (teraz už dvojnásobný) podvodník nám účtoval len 22 Kč za euro! Takže nás ten chytrák na jedinej diaľničnej známke šklbol o neuveriteľných 157,5 českých korún, teda takmer šesť eur a to je už tretina zaplatenej ceny!
Vážení, musím s poľutovaním konštatovať, že napriek Európskej únii a Schengenskej dohode, existujú ešte stále hranice. Sú to hranice bezuzdnej hrabivosti a zneužívania dôverčivosti turistov. Rozhorčuje ma to hlavne kvôli tým iným turistom, veď našinec si poradí. Na budúce kúpime diaľničnú známku do Čiech na našej pumpe najbližšej k hranici a nech sa tá podvodnícka firma z Varnsdorfa ide pásť. Ale kto včas varuje tých cudzincov, čo ešte stále veria, že hosť do domu znamená Boh do domu?