O tom ako nás pán Mikloš všetkých predal aj s našimi akciami z privatizácie som už písal.
Ale to, že sme si vďaka tomu mali priplatiť za skladovanie bezcenných papierov vyvolalo také rozhorčenie, že hneď začali cúvať a už rok sa môžete tých finančnými žralokmi ohlodaných kostí z privatizácie ľahko a bezplatne zbaviť.
Ale pozor! V týchto dňoch môžete počuť v rádiách výzvy, aby ste dobre zvážili, či sa svojich akcií vzdáte, lebo vraj sa našli takí, čo ich odpísali a prišli tak vraj o akési hodnoty.
A tu je príklad tých „hodnôt“. Minulý rok som z Centrálneho depozitáru cenných papierov SR (privátna akciovka!) dostal výpis, kde tvrdili, že som vlastníkom akcií VÚB kupónu, hoci som ich pred takmer 20 rokmi predal! Ale teraz to podstatnejšie pre nás všetkých – na tom výpise bola uvedená tzv. Menovitá hodnota (v tejto kolónke sú najskôr tri nezrozumiteľné čísla, ale potom to podstatné), kde bola uvedená suma za jednu akciu 1000,0 SKK (33,1939 EUR)! To je neuveriteľné. Akcie, o ktorých v tom neslávnom Depozitári dobre vedia, že sú už 16 rokov bezcenné a ten fond nefunguje, vedú stále s nemalou hodnotou! Veď to je zavádzanie klienta, ktorý pod dojmom takéhoto „dokumentu“ uverí tomu, že má akési cenné akcie a bude to skladné naozaj roky zbytočne platiť!
Pokiaľ viem (ale neštudoval som to podrobne), existuje niečo ako zákonom podmienená morálka v obchodnom styku. Takéto zavádzanie státisícov občanov (a hlavne tých starších, ktorí sa v tom naozaj neorientujú) je jednoducho amorálne. Ale keďže amorálna je celá privatizácia i riešenie akcií z tej kupónovej pánom Miklošom a Depozitárom, obávam sa, že sa im to prepečie.
A tak píšem, aby ste nenaleteli.
Ak sa kedysi na jarmokoch predávali pre zábavu „mačky vo vreci“, tak dnes sú to „akcie v Depozitári“.
„Vďaka“ pán Mikloš, nepobavili sme sa…