Neverím na tú masívnu kampaň o Dni zaľúbených. Valentín nie je o romantike a citoch. Valentín je biznis. A ešte aký bizarný!
Vážne si myslíte, že každá žena padá do kolien, keď ju zavalíte kvetmi? Veď si to zoberte prakticky – prídete na rande a v ruke náruč kvetín. Čo ona s tým? Po celý čas randenia sa musí o ne starať, držať v ruke alebo sa vo vinárni domáhať vázy a potom ich tam nezabudnúť! Ale logiku to má. Je to skúška mužskej nepozornosti spôsobenej ich zaujatím sveta-spasiteľnými cieľmi (príkladom sú tie zúfalé „vízie“ súčasných prezidentských kandidátov) podľa nasledovných kontrolných bodov, či:
1. nezabudne, že má kúpiť kvety
2. nájde si čas a nájde kvetinárstvo
3. vyberie tie pravé kvety
4. má dosť na to, aby ich zaplatil
5. a hlavne ich nezabudne doniesť!
Každý racionálny muž by namietal, že na jedných kvetoch predsa nemôže stáť šťastiedvoch ľudí. No to iste nie, ale práve tá prakticky nezmyselná úloha dáva žene šancu, aby v neustálom zvažovaní, kto je ten pravý ploditeľ ďalšieho ľudského pokolenia, mala aspoň ďalšiu pomôcku.
Ale zaujalo ma jedno invenčné riešenie. Môj priateľ dostal nápad. Vždy odovzdá žene celý plat, ale tentoraz dostal aj odmeny. A aby to malo efekt, kúpil fialky. A tie dal do stredu kytice, ktorú zručne uvil zo zelených stoeuroviek. Prišiel domov a slávnostne kytičku odovzdal žene. Tá ani neprivoňala k fialkám, ale najskôr prerátala bankovky. A odvtedy hovorí stoeurovkám „fialky“ a rada by aby rástli po celý rok.
Nepodceňujme ženy, nie sú to romantičky, ale veľmi pragmaticky uvažujúce bytosti. To len muži veria v romantiku a že o tom je Valentín. Nie, Valentín je aj virtuálny tĺčik na mäso, ktorým sa dá účinne mávať práve v tento deň! Poznáme tie výčitky – zabudol si na výročie našej svadby?! Bože, kto si to má pamätať. Keby vtedy vyletel človek na Mesiac, alebo aspoň naši vyhrali finále nejakého šampionátu, ale výročie svadby? Neoslávili sme to dosť už vtedy? Alebo ďalšia výčitka – zabudol si, že mám meniny. Bože, iste, uznávam, ale zabudol som aj tie svoje, no a? A teraz to príde – Ty na mňa už nemyslíš!!! Hrozná výčitka a ešte hroznejšia je odpoveď (ale neodporúčam vyslovovať nahlas) – áno, milovaná, trúfam si na teba nemyslieť cestou do práce, v práci a aj cestou z práce. No a keď prídem domov, už mám problém, lebo nemám kvetinku k výročiu, ani k meninám a na Valentína som celkom zabudol. Navyše „fialky“ nekvitnú v peňaženke každý deň.
Ale ja viem, kto vymyslel Valentína…