Ukrajina – Lajčák má pravdu

24. marca 2014, gumurin, Úvahy o politike

Včera bolo 15. výročie absurdného bombardovania Srbska a Kosova leteckými silami NATO. Oceňujem, že znalosť problému nášho ministra zahraničných vecí viedla k tomu, že sme „humanitárnym vybombardovaním“ vzniknutý bábkový kosovský štát v rukách mediálne známeho mafiánskeho bossa neuznali.

  Oceňujem aj vyhlásenie Mairead Corrigan-Maguire, laureátky Nobelovej ceny za mier: „NATO by malo byť zrušené, pretože svetu nedáva mier.“

  Aj Havel pôvodne žiadal rozpustenie NATO, rovnako ako bola rozpustená Varšavská zmluva, ale vzápätí tak otočil, že on vymyslel absurdné spojenie „humanitárne bombardovanie“.

  A do tretice oceňujem vyjadrenie nášho ministra zahraničných vecí, že sypať hotové peniaze na Ukrajinu nemá zmysel.

Koho si kupujeme?

  V kontraste s týmto našim triezvo rezervovaným postojom EÚ odsúhlasilo pôžičku až miliardy eur novému vedeniu Ukrajiny. Ale kto to je?

  Podozrenie vyslovené estónskym ministrom zahraničných vecí, že niektorí z dnešných „demokratov“ nechali strieľať do vlastných, aby ich krvou dosiahli prechod moci nie dohodou a legitímnou voľbou, sa akosi nevyšetruje. Sú automaticky omilostení?

  V našom rozhlase hovoril expert na granty EÚ, že už v minulosti mala Ukrajina možnosť čerpania zo zvláštnych fondov EÚ, ale neboli to schopní urobiť podľa vyžadovaných štandardov hlavne kontroly. Inými slovami, teraz aj my cez EÚ nasypeme Kyjevu obrovské prostriedky, ktoré ani pri dobrej vôli nie sú schopní solídne zužitkovať. Otvárajú sa tak brány na obrovskú korupciu.

  Nikto z lídrov EÚ nehovorí o ukrajinských oligarchoch, ktorí samozrejme podporovali zmeny pre svoj prospech a ťahajú z pozadia nitky k novému vedeniu, ak ho sami netvoria. Inými slovami, predovšetkým im sa budú sypať do vrecka obrovské nekontrolované prúdy peňazí z EÚ. A stavím sa, že o päť rokov sa nikto nebude pýtať, kam zmizli. A táto „pôžička“ sa Ukrajine pod akoukoľvek zámienkou odpustí…

  To všetko v situácii, kedy EÚ samo má problémy s finančnými rezervami vyčerpanými záchranou krachujúcich ekonomík niektorých štátov, ako Grécko. A to si trúfli sľubovať rovnakú pomoc krajinám „arabskej jari“!

  Nemecká kancelárka Merkleová vyhlásila, že tá miliarda má ísť predovšetkým na dôchodcov a platy úradníkov. Počujem dobre? Odkedy sa spoločné prostriedky EÚ dávajú na „prejedenie“? Tie sa predsa majú dávať na povzbudenie nových možností produktivity danej krajiny, nie na „spotrebu“! Veď je to celé absurdné…

Sankcie proti komu?

  Keď absurdné „humanitárne bombardovanie“ NATO, pri ktorom bez vedomia našej verejnosti zneužili aj náš vzdušný priestor, zničilo srbské mosty na Dunaji, zastavila sa tým splavnosť tohto európskeho veľtoku na celé mesiace. Bratislava je vďaka nemu vlastne vzdialený prímorský prístav. Postihlo nás to citeľne a nikdy sme za to nedostali kompenzácie, hoci aj o niečom takom spočiatku šéfovia NATO „vajatali“.

  Ono sa ľahko udeľuje sankcie spoza Atlantiku, keď nenesiete následky. A ľahko sa smeje tomu prikrčenému neúspešnému kandidátovi na amerického prezidenta, keď nemá paru o tom, čo je to byť v dosahu ruských záujmov.

  Žiadne sankcie nezvrátia pripojenie Krymu k Rusku, čo len napravuje choré gesto komunistického diktátora Chruščeva spred šesťdesiatich rokov. Zástancovia sankcií v duchu republikánskeho ideálu veľkého obušku sa vytešujú a my na to doplatíme. Oni robia gestá a my si to odskáčeme.

  To je tak, keď sa veľkí chlapci zabávajú fackovačkou, na ktorú doplatia hlavne tí malí…