Šéfom vládnej kuchyne
V druhej polovici osemdesiatych rokov sa v Bratislave otváral vládny hotel Bôrik. Na Úrade vlády hľadali toho najpovolanejšieho šéfkuchára a spomenuli si na Ondreja Antovszkého. Predchádzala ho dobrá povesť i odporúčania zo Slovenskej reštaurácie a zavážilo aj jeho víťazstvo v jedinej federálnej súťaži.
Tak teda nastúpil ako šéfkuchár vládneho hotela, ale ešte mesiac nemohli variť. Netiekla čistá voda. Stavbu totiž na čas prerušili a tak zhrdzavelo potrubie. Celý mesiac tiekla dňom i nocou voda plným prúdom, len aby spojazdnili hotel i kuchyňu na chystané oslavy narodenín predsedu vlády Petra Colotku.
Oslava trvala štyri dni. Každý deň prijímal predseda vlády na slávnostnom obede na Úrade vlády predstaviteľov iného kraja, ktoré boli vtedy tri, a podvečer bola ešte recepcia na Bôriku.
Bola to príležitosť ukázať umenie variť veľa a dobre a Ondrej Antovszký opäť obstál. Každý deň varil na obed iné špeciality a zvlášť si dal záležať na recepciách. Dovtedy sa totiž podávali studené misy podľa fádneho zvyku len so šunkou, salámou, vajcami, majonézou a trochou zeleniny. On tam naopak naložil rôzne druhy plneného mäsa, i rolády a iné špeciality. Aj vďaka prílohám z čerstvých paštét a omáčok to boli veľmi bohaté misy. A na každú recepciu v inej zostave.
Keď to videla i okoštovala manželka I. námestníka predsedu vlády, povedala: „Pán Antovszký, vy ste tú latku nastavili tak vysoko, že teraz sa bojím zorganizovať nejakú recepciu, aby sme uspeli.“
Z Bôriku však odišiel. Nevarilo sa tam pravidelne, takže práce bolo málo a priveľa zamestnancov, ktorí nemali čo robiť. Navyše si ho zavolal riaditeľ a chcel, aby vždy nakalkuloval viac surovín a ten prebytok mu odvádzal, lebo riaditeľov brat mal reštauráciu v Zámockej vinárni v Pezinku a takto si chcel „prilepšiť“. Bol to obvyklý spôsob zárobku „bokom“, kedy sa šetrilo na surovinách a teda aj na kvalite jedla. Antovszký to odmietol a medzi štyrmi očami tomuto chytráckemu riaditeľovi prorokoval, že ak takto kradol inde a prešlo mu to, na takomto mieste na to doplatí. Ale riaditeľ si nedal povedať a Antovszký využil, že zmluvu mal len na prvých päť mesiacov. Navyše Bôrik prešiel spod správy vlády do právomoci ÚV KSS, teda nového zamestnávateľa a podpisovali sa nové zmluvy. Už bez Antovszkého…
Štrasburgská roláda
pre 4 osoby
Suroviny:
600g sviečkovice
120g husacej pečienky
40g čerstvej slaniny
40g oleja
50g cibule
20g kečupu
40g hladkej múky
soľ, čierne mleté korenie, nové korenie, worčester
1,5 dcl vína Madeira
Postup:
Čerstvú slaninu uvaríme, husaciu pečienku upražíme a v chladničke necháme stuhnúť.
Sviečkovú rozrežeme na 1 väčší plát, vyklepeme, pokoreníme a worčestrom pokvapkáme. Stuhnutú slaninu nakrájame na plátky, ktoré rozložíme na vyklepanú sviečkovicu. Husaciu pečeň nakrájame na väčší hranol, položíme do stredu pripraveného plátu sviečkovice. Zrolujeme, upevníme špagátom a na oleji dookola poopekáme. Roládu z výpeku vyberieme, vložíme do pekáča. Na výpeku do zlatista upražíme nakrájanú cibuľu, pridáme kečup, zalejeme teplou vodou a chvíľu povaríme. Základ vlejeme do pekáča s roládou a v rúre prikryté 20 minút dodusíme. Roláda pri pečení má byť 1/3 nad tekutinou.
Po 20 minútach roládu vyberieme, šťavu zahustíme zápražkou, najmenej 20 minút povaríme a precedíme cez husté sito. Podľa potreby dochutíme a pridáme víno Madeira.
Ako prílohu podávame zemiakové krokety rôznych tvarov.
Príbeh najúspešnejšieho slovenského kuchára okorenený jeho najlepšími receptami nájdete na iTunes.