Kovbojka menom Avatar

26. apríla 2014, gumurin, Kultúrne reflexie

 

Avatar

  Dnes večer si môžete pozrieť tuším na TV JOJ veleúspešný americký film Avatar. Malo by to byť sci-fi, ale nie je. Je to kovbojka!

  Príbeh tej kovbojky je nasledovný:

  Mladý poručík americkej jazdnej kavalérie príde ako nováčik do pevnosti typu Niobarra zo série filmov o Winnetouovi. Samozrejme, že mu nezabudnú povedať, že je nositeľom civilizácie, kým tu kdesi ešte otravujú akýsi primitívni Indiáni. A samozrejme, že si vo chvíli voľna vybehne do miestnej krásnej prírody (v origináli prérii, tu bujného pralesa), kde samozrejme narazí na miestnu krásavicu. Nepochybujte o tom, že v amerických filmoch krásni poručíci narazia v prírode čírou náhodou výhradne na dcéry miestnych náčelníkov. Tie sú totiž pre účely hollywoodskych filmov v okolí vojenských pevností premnožené…

 Samozrejme, že si navzájom zachránia život (jej brat je válečník-drsňák, ako hovoria Česi) a je to tzv. big-love.

 Hneď sa ponúkne klasická kovbojská scéna, ako ho ona učí krotiť divoké kone (v tomto prípade pre väčší efekt aj lietajúce).

  A už je tu chvíľa pre Zlosyna! Vyzerá presne tak ako Zlosyni vo väčšine hollywoodskych filmov – celý ojazvený, samozrejme so zásluhami a samozrejme veľmi ale veľmi pro-americký. Čiže sa riadi logikou – biznis nadovšetko. V tomto prípade sú biznisom, samozrejme, naftové polia (pardon, v Avatare tuším kvietky nektáru v nepoškvrnenej Prírode, aby to viac bolelo). A nepozná zľutovanie – mimochodom, viete, že jedine USA a diktatúry typu severokórejskej nepodpísali medzinárodnú dohodu o vojnových tribunáloch nad vojnovými zločinmi? Inými slovami americkí Rambovia môžu vraždiť, znásilňovať a masakrovať kohokoľvek-kedykoľvek (prípadne príslušníci CIA unášať údajných teroristov a väzniť a mučiť nevinných ľudí ľubovoľne dlho), ale nikto na to nesmie nič namietať, lebo vraj oni vedia lepšie, čo je zločin a čo nie. Ale neverte tomu, že by Avatar, čo len zľahka zabrúsil na takúto vratkú pôdu. Stačí, že máme Zlosyna-Ničiteľa, ktorý ako stroj bez citu (v Avatare doslova) ide zničiť tú krásu nepoškvrnenú, ktorú čírou náhodou obýva indiánsky kmeň tej Milovanej. A náš milujúci poručík sa samozrejme vzoprie toľkej neprávosti, stane sa sám Indiánom a odhodí škaredú uniformu (čo by ako regulárny americký vojak nesmel, lebo by ho za to prenasledovali do konca jeho dní, čo je aj reálny prípad amerického prebehlíka ešte z kórejskej vojny, ktorého skutočne po desiatkach rokov súdili a odsúdili ako dezertéra-dôchodcu a ten somár ešte aj salutoval!).

  Katarzia – nevyhnutná časť každej klasickej drámy už od čias starovekých Grékov: rozhodujúci boj proti Zlu, kde Dobro na prvý pohľad nemá šancu. A čo sa nestane? Pod vedením láskou posilneného poručíka a Milovanej brata ešte aj včielky, kvietky, nehovoriac o vyšších živočíchoch akousi vyššou inteligenciou pochopia, že im ide o život a spoločne sa vrhnú na Zlosyna a spol. a neuveriteľné sa stáva skutočnosťou – víťazia!

  V tej chvíli sa kovbojka zmenila na rozprávku a tak som to vypol.

  Schválne, pozrite si aspoň kus toho veľdiela okydaného celou zbierkou Oscarov, či sa náhodou nemýlim.

  Môj záver znie: buď sa v Hollywoode minuli scenáristi (bola aj doba, keď štrajkovali pre  nízke honoráre) alebo chcel producent jednoducho ušetriť a dal prerobiť klasickú kovbojku na sci-fi. Rozhodujúcim sú predsa tie digitálne efekty!

  Medzi nami, nie že by som túžil po návrate sovietskych časov, ale sci-fi filmy ruské (ako Stalker) alebo poľské (Sexmisia), či české (Zítra vstanu a opařím se čajem) mali v sebe aspoň nejakú filozofiu, či vtip.

  Avatar je vlastne ideálnym televíznym filmom. Televíziu totiž niekto v USA už dávnejšie definoval ako žuvačku pre oči. Prima prežúvanie prajem!