Keď vidím v televíznom programe tie zástupy vyšetrovateľov, čo s nastavenou hruďou statočne, neúnavne a neústupne bojujú za spravodlivosť, nerozumiem. To myslia vážne? Dokonca ešte aj naši televízni vyšetrovatelia vážne vyšetrujú herca Janka Krónera v akejsi zabudnuteľnej televíznej postave a on za tú postavu skrúšene odpovedá na otázky drsne sa tváriaceho (tuším) Petra Rúfusa a vedľa chápavo pokyvuje hlavičkou akási ustarostená herečka vyšetrovateľka – stále čakám, že sa začnú všetci srdečne smiať. Janko, veď hráš vo fraške, s chuti sa zasmej! To je totiž taká absurdná ilúzia (a ešte keď slovenský vyšetrovateľ vytiahne zbraň, ach to už naozaj ako z Marsu), že človek nemôže uveriť vlastným očiam. A že prečo?
Ten kontrast mi napadol včera, keď som sa dostal náhodou k článku „5 čiernych stavieb“ v Novom Čase. Starosta Rače je zhrozený z faktu, že akýsi čierno-stavebník si pokojne stavia proti všetkým pravidlám, zákonom, nariadeniam, úradom a ešte sa im smeje. Ja viem, prečo – to keď sa dočítal, že ho bude vyšetrovať prokuratúra – ha ha ha, jaj, brucho ma bolí, ha ha ha, vyšetrováááť, a že kto, proku-proku-proku… čo?
Ja tej jeho veselosti rozumiem. A odporúčam to aj vám, veď si tých pánov a dámy platíte zo svojich daní, choďte sa len tak zo špásu občas pozrieť na najbližšiu prokuratúru a zavolajte si príslušného vyšetrovateľa, tiež sa pobavíte. Uvediem názorný príklad – ešte koncom roku 2011 sme sa na Valnom zhromaždení Slovenského PEN Centra zhodli, že na podozrivé machinácie okolo prenájmu (ale skôr skrytého predaja) spisovateľskej budovy na Laurinskej sme už upozorňovali dosť. Treba podať trestné oznámenie. Tá naivita, pán starosta, počúvajte túto anekdotu! Rovnako ako starosta Rače sme si mysleli, že už samotné podanie trestného oznámenia zastaví okato pripravovaný trestný čin. No, do popuku! Lebo…
Aj ja som si dlho myslel, že je to ako v tej telke – prídete za vyšetrovateľom a voláte, pán vyšetrovateľ, pozrite kradnú bratislavský hrad! A on sa vychytí, zoberie nohy aj pracovný stôl na ramená a pobežíííí, aby tomu zločinu zabránil. Čo ste spadli z jahody? V skutočnosti sa na vás otrávene pozrie, založí papier do stroja (prípade naštartuje počítač) a veľmi jasne vám dá najavo nasledovné – vy tvrdíte, že niekto niečo kradne, no dobre, tak to pekne všetko vy sami vyšetrite, zlodeja mi doveďte za ručičku, ešte ho najlepšie prehovorte, aby sa priznal a potom – uvidíme. To je šok, čo? A to vám neprajem zažiť na vlastné oči a uši, že sa za naše dane tento pán zaprie v stoličke a povie vám bez rumenca v tvári, že „on to má v paži“…
A to vyšetrovanie ohľadne spisovateľskej budovy? Dotyčná osoba to usilovne vyšetruje už tretí rok! Už pred rokom vraj mala všetko pokope na trestné stíhanie. A stalo sa niečo? Nič. Vlastne stalo. Medzičasom sa všetko zmenilo a aktéri tých zlých činov sa osmelili práve preto, že zistili, že im nič nehrozí. Budova už je napoly predaná a to opäť nanajvýš podozrivými ťahmi.
Pán starosta Rače, ja Vám rozumiem. Tá bezmocnosť je o to horšia, o čo srdečnejšie sa taký čierno-stavebník na nás všetkých baví…