Vážený pán minister,
písal som Vám pred viac ako mesiacom list s prosbou o nápravu, ale neodpovedal ste. Naopak, odpovedali mi z Vašej SEKO (vraj Sekcia kontroly, čítaj Sekcia Kocúrkovo), čím vyplynulo, že nemám dúfať, že sa akejkoľvek nápravy dovolám. Sťažoval som sa totiž práve na nich.
Predpokladám, že ste nikdy nepoužil vlastnú proti-korupčnú linku. Ak by ste to urobil, tak ako ja, zistil by ste, že všetky sťažnosti rieši na celom Ministerstve obrany jediná pani a tá má jediný nástroj kontroly – metlu! A tou metlou poctivo zametá všetku kritiku pod koberec. Občas (len keď má dobrú náladu? lebo neodpovedá vždy) jej to podpíše pán gen. riaditeľ Ing. František Blanárik, ktorý o jej záveroch nikdy nepochybuje a nikdy ich zrejme nepreveruje. A tak pracovníci ním kontrolovanej, keďže kritizovanej Agentúry správy majetku MO SR pod vedením riaditeľa Ing. Viliama Polakoviča môžu aj naďalej robiť formálne aj závažné pochybenia bez obavy z následkov. V SEKO totiž za sťažnosť uznajú len to, na čo nájdu výhovorku. Na čo nenájdu výhovorku, to neuznajú. Majú navyše 60 dní na to zametanie. A keď sa im nechce, tak na uznanú sťažnosť neodpovedia ani po 60-tich dňoch.
Úrady vraj mávajú dvojitý meter. To nie je prípad SEKO, ten má len jeden a síce milimeter na občanov a to aj za absurdné údajné formálne pochybenia. Naopak, kilometre vážnych pochybení pracovníkov Agentúry správy majetku MO SR sú automaticky ospravedlňované.
Stvorili ste čisté Kocúrkovo a to v prípade, na ktorý som náhodou narazil, ide o pár stoviek eur. Čo sa asi deje na Agentúre správy majetku MO SR, keď ide o desaťtisíce, státisíce, milióny?
Vážený pán minister, kedysi som na svojom blogu napísal, že naša armáda je na srandu a na kšefty. Netušil som, že pod Vaším vedením sa oboje dá tak nápadito a okato kombinovať.
V Bratislave, 11. 11. 2014 Gustáv Murín
P.S. Verím, že neuveríte, ale TV reportáž o podivuhodných praktikách na Ministerstve obrany SR pri predávaní prebytočného majetku bola opäť o týždeň odložená 🙁