Sociálna poisťovňa je bizarná inštitúcia, kedy diery v rozpočte spôsobené veľkými neplatičmi žmýka od obyčajných občanov, lebo tí sa zdajú byť ľahšími husami na šklbanie. Jej čudným praktikám dnes už neunikne žiadny občan. Poslední, ktorí od roku 1989 nemali s touto inštitúciou nič spoločné, boli umelci. Mohli a nemuseli sa poistiť, čo je vzhľadom k nárazovosti zárobku z takejto činnosti logické. To zmenili poslanci zákonom s účinnosťou od polovice roku 2013. A orgie bizarností začali.
Mám priateľa hudobníka, ktorý si celý čas platil dobrovoľné sociálne poistenie. Zmena zákona sa ho teda logicky nemala ako dotknúť, lebo si na dôchodok riadne ukladal u Sociálnej poisťovne, koľko bolo treba. Nepomohlo, vyrubili mu to povinné poistenie v rovnakej výške ako to dobrovoľné, ale to dobrovoľné mu neuznali ako splnené povinné platenie, lebo to jedno je vraj „pripoistenie“, to druhé povinnosť? Hoci obe sú v rovnakej výške…
Ešte bizarnejšiu, trpkú skúsenosť má známy výtvarník. Bol pätnásť rokov zamestnaný a potom išiel na voľnú nohu, ale poistné dobrovoľne platil celé desaťročia. Výsledok? Čím viac si platil, tým sa mu viac a viac znižoval výsledný dôchodok! Táto bizarná inštitúcia totiž nevyrátava dôchodok zo sumy všetkých do nej vami vložených peňazí, ale z priemeru odvedených platieb. Takže náš milý výtvarník si dobrovoľnou platbou z minimálneho základu nedobrovoľne znižoval výšku dôchodku z doby, kedy bol zamestnaný. Dobrá rada vraj teda znie odrobiť tie povinné roky v zamestnaní a potom neplatiť? Veď to podľa nového zákona nejde!
Nový zákon o povinnom sociálnom poistení umelcov vraj vznikol na záchranu tých, čo sa dobrovoľne vzdali dôchodku, lebo vraj potom na starobu naozaj žiadny dôchodok nedostávali. Na a čo? Veď to bolo ich slobodné rozhodnutie, tak čo sa do toho niekto stará? Skôr to vyzerá, že diery v kase Sociálnej poisťovne bolo treba niečím zalepiť. A tak sa berie aj od tých, čo naozaj vzhľadom k povahe nárazovosti obvykle nízkych honorárov, často ledva vyžijú. Ale aj od nich treba niečo vyžmýkať!
„Sociálne“ zdôvodnenie takejto zmeny zákona je celkom nezmyselné u tých, ktorí si sociálne poistenie platia stále, lebo sú zamestnaní. A to je väčšina umelcov, lebo len z kumštu by nevyžili. Takže si platíme vlastne dva krát, ale vo výslednom dôchodku sa to neodrazí. Takže na nás Sociálna poisťovňa vlastne zarába. Ale to nestačí. Vítaným zárobkom je aj penále! A asi neuveríte, ale vedenie Sociálnej poisťovne nepohrdne ani vyrubením penále vypočítané z doby kedy oni rozhodovali, čo máte zaplatiť. Čítate dobre, v mojom prípade rozhodovali 208 dní. Po celý čas mi zodpovedné pracovníčky tvrdili, že musím počkať do konečného rozhodnutia. Počkal som a určenú sumu zaplatil. A potom mi prišlo penále za to, že som čakal!
Pritom každé rozhodnutie Sociálnej poisťovne obsahuje upozornenie, že podľa § 215 ods. 5 zákona „odvolanie má odkladný účinok“ a tiež, že podľa § 193 ods. 6 zákona „pokiaľ je konanie prerušené, lehoty o sociálnom poistení neplynú“. Nehovoriac o zákone č. 9/2010 Z.z.: § 13, podľa ktorého platí „Lehota na vybavenie sťažnosti… do 60 pracovných dní.“ Človek by si naivne myslel, že snáď štátna inštitúcia zákony, ktoré sama cituje, bude aj rešpektovať. Omyl! Oni rešpektujú ich svojrázny výklad. Tu je niekoľko perál:
„Včas podané odvolanie má odkladný účinok, čo znamená, že napadnuté rozhodnutie nemožno do rozhodnutia o odvolaní vykonať… Odkladným účinkom sa teda v súlade so zákonom nerozumie odklad doby splatnosti poistného do vydania rozhodnutia v odvolacom konaní.“
Vy tomu rozumiete? Je teda nie.
„Dôvodom dĺžky konania (viď. 208 dní namiesto 60 dní!) bolo preskúmanie všetkých námietok (pozn. bola len jedna)… čo viedlo k prerušeniu konania. To znamená, že neuplynula ani zákonná lehota, v ktorej je Sociálna poisťovňa povinná rozhodnúť.“
Je to neuveriteľné, ale je to tak. Podľa tejto logiky môže Sociálna poisťovňa „preskúmavať“ vaše odvolanie aj roky a potom vám tie roky spočítať ako penále!
Vo svojich knihách som písal aj o výpalníkoch. Ale to boli amatéri. To, čo predvádzajú v Sociálnej poisťovni z našich odvodov platení úradníci, výkony tých amatérov hravo predčia. Pretože v Sociálnej poisťovni si zrejme každý paragraf dokážu prekrútiť na svoj obraz.
Je možné sa tejto absurdite postaviť? Je verím, že áno. A čo vy?