Že majster herectva pán Chudík je prototypom dobrého človeka na scéne aj mimo nej, vie asi každý.
Ale on bol aj mimoriadne veľkorysý.
Na vysokej škole som pre absolvenstký film Kveta Hečka na VŠMU napísal scenár fiktívneho spisovateľského medailónu „Vyrástol z prostého ľudu“.
Bola to tak dômyselná napodobenina tých skutočných portrétov umelcov, že ju neskôr využívali na tréning budúcich sudcov, aby neverili ani filmovému dokumentu 🙂
A aby bola tá napodobenina dokonalá, potrebovali sme odcitovať fiktívny text fiktívneho autora, ktorý bol zámerne nelogický a nahlúply.
A vtedy napadlo režisérskemu študentíkovi Kvetovi Hečkovi osloviť váženého pána Chudíka, či by s nami tú habaďúru nezhral.
A on pristal!
Svojím autoritatívnym hlasom prečítal tú recesiu tak presvedčivo, že to bol naozaj dobrý tréning dôverčivosti nielen pre sudcov.
Nič za to nechcel, obetoval svoj čas pre mladých tvorcov ochotne a promptne.
Hoci som pána Chudíka potom aj letmo stretol, hlavne vďaka spoločenským aktivitám jeho pani manželky, nestihol som sa mu za tú veľkorysosť poďakovať.
Takže dodatočne, majstre – vďaka!