Pani dramaturgička Čuríková,
toto je otvorený list, pretože v ňom nepíšem nič osobné a nevidím dôvod prečo by som ho mal skrývať pred verejnosťou. Vy totiž nás, verejnosť, oblažujete niečím, na čo sa už nedá nereagovať.
Som poslucháčom Slovenského rozhlasu už desiatky rokov, ale taký úpadok hudobnej dramaturgie, akou nás oblažujete v poslednom období, to som ešte nezažil a hlavne nepočul. Evidentne zabúdate, že nehráte pre Americký rozhlas, ale pre Slovenský rozhlas a že Vašou neodmysliteľnou povinnosťou je prezentovať a propagovať slovenskú kultúru. Je to nehorázne, že sa slovenskí hudobníci musia chodiť sťažovať až do parlamentu a musí zasahovať minister kultúry, aby si na Vás, pani Čuríková, vymohli aspoň pár chvíľ, kedy ich tvorba zaznie v slovenskom rádiu po slovensky. Neprejde totiž hodina, aby tam nebol nejaký Vami zrejme obľúbený americký šunt. Píšem šunt, pretože som mal za štyri dlhodobé pobyty v USA možnosť zažiť aj lepšiu muziku (a doniesol som si jej kopu domov). Ale to bolo v USA! Tu sme na Slovensku a my občania Slovenska si Vás, pani Čuríková, povinne platíme, aby ste vyberala hudbu. A Vy vyberáte do omrzenia znovu a znovu tú americkú? To je nehoráznosť!
Viem si predstaviť, že v priebehu roku nám budete tvrdiť, že si to údajne ktosi žiada. Možno na to nájdete aj nejaké čísla, kedy budete dokazovať, ako sa slovenskí poslucháči verejnoprávneho rozhlasu (ktorí sú väčšinou postarší?!) hrnú k rádiám (barlami sa postrkujú, cez kresielka skáču), keď im pustíte zase nejakú amerikánku. Neverím tomu a navyše, ak Vy tak tú americkú muziku zbožňujete, prečo ju nejdete hrať do nejakého komerčného rádia? Máme ich dosť a americkú muziku tam hrajú do aleluja. Naozaj by americká hudobná scéna neutrpela, keby v Slovenskom rozhlase nebola vôbec. Ale ona je tam s Vaším požehnaním do aleluja! To je tá Vaša závislosť na americkej produkcii tak chorobná, že sa jej neviete zbaviť ani raz do roka, na tieto sviatky? Toto fakt nechápem.
Ale, napriek všetkým výhradám, bol som dosť trpezlivý, až kým neprišli práve tieto vianočné sviatky. A tu už ma trpezlivosť naozaj prešla. Dňa 21. 12., tri dni pred Štedrým večerom ste nám Vy, pani Čuríková, namixovala tú „pravú“ vianočnú pohodu: v čase od 16:30 do 17:30 som na Rádiu Slovensko (so sloganom: „vaše rádio, vaše Slovensko“???) stihol zaregistrovať päť pesničiek, z toho boli štyri americké a jedna česká. Neuveriteľné! Navyše medzi tými americkými boli aj celkom neznáme, asi ste sa, pani Čuríková, rozhodla, že pomôžete nejakému chudákovi z USA, aby prerazil cez Slovensko? Totiž inú, než Vašu charitatívnu, logiku toto nemá.
Pani Čuríková, možno to neviete, ale my máme obrovskú tradíciu vianočných kolied. Máme tu tiež hudobnú scénu, ktorá minimálne polstoročie produkuje moderné pesničky k Vianociam. Ako príklad môžem uviesť hudobné zoskupenie Slnovrat, ktoré tu pôsobí už prinajmenšom tridsať rokov. Za tých tridsať rokov som nemal to šťastie ich počuť v našom Slovenskom rozhlase ani raz. A pritom majú piesne ako „List Ježiškovi“, alebo nádherný „Nový rok“. Jáj, prepáčte, teraz som si uvedomil. Vy neviete o kom hovorím, že? To by ste sa za naše koncesionárske poplatky musela asi príliš namáhať, keby ste našla vianočné piesne takýchto pesničkárov, ale vlastne ktoréhokoľvek slovenského speváka, speváčky alebo kapely, ktoré by sa hodili k týmto sviatkom! To šikovný promotér amerického čohokoľvek Vám to asi donesie na stôl a vie by vďačný, či nie? Ach, teraz som si uvedomil tú hrôzu – pesničkárske združenie Slnovrat nemá (!) promotéra, čo by Vám všetko naniesol ako na tácke, pozval na kávičku, zavďačil sa. Takže ich a im podobných, promotérmi v amerických službách nezastúpených, už nikdy nebudeme počuť?
Pani Čuríková, neveril som dlho, že niekto za naše koncesionárske poplatky v našom rozhlase si môže dovoliť uvažovať takto… ako vlastne? Drzo, arogantne, škandalózne voči slovenčine a slovenskej tvorbe? Ja tomu nerozumiem, nemám na to, čo páchate, slušné vysvetlenie. A preto sa na Vás obraciam takto verejne. Nechcem, aby ste mi šepkala do uška pozabučky, ako to myslíte. Veď ste platená z peňazí nás všetkých. Tak si láskavo nájdite chvíľu, odložte najnovší booklet niekoho z USA, čo žije z takto získaných tantiém (lebo to za celý rok vôbec nie sú malé peniaze a o tie ide až na prvom mieste, alebo nie?) za naše koncesionárske poplatky, a skúste nám to všetkým vysvetliť. Čakám…
Gustáv Murín
P.S. A kým sa tej Vaše úradnej odpovede dočkám, budem si púšťať Slnovrat. Ale načo potom platím tie koncesionárske poplatky?!