V súčasnej predvolebnej kampani sa nám vrece roztrhlo so záchrancami Slovenska. Mňa by ale skôr zaujímali praktické kroky, ako napraviť napríklad – aroganciu byrokratov.
Ak ste sa kedy domáhali spravodlivosti, alebo aspoň nápravy niečoho, rýchlo ste iste zistili, že ste v pozícii toho pána, čo útočil na veterné mlyny. A stačí na to jednoduchý administratívny trik.
Vašu sťažnosť môžu úrady vybavovať tridsať až šesťdesiat pracovných dní! Ten dôraz je na slove „pracovných“. Z toho vám logicky vyplynie, že vy síce môžete kričať „chyťte zlodeja“, ale príslušný úrad, ktorý ho má chytať, vám odpovie až o neuveriteľných deväťdesiat dní (kvôli sobotám, nedeliam a sviatkom), keď už to ani nemá zmysel.
Najčarovnejší sú v tomto smere svojskí vykladači zákonov v Sociálnej poisťovni, kde sa síce môžete domáhať svojho práva a oni vám aj slušne oznámia, že sa tým „konanie prerušuje“. Viete, čo to znamená? To znamená, ako to oni chápu, že zákonná doba na odpoveď neplynie a teda vaše námietky môžu riešiť aj roky. Takže sa odpovede dočkáte napríklad za 210 dní a pokiaľ je zamietavá, tak vám tých 210 dní zarátajú do penále. Dobré, že?
Ale, pozor! Občan naopak musí reagovať na rozhodnutie akejkoľvek štátnej inštitúcie do pätnásť, ale častejšie len troch dní! A nikoho nezaujíma, že môžete ten termín prešvihnúť, lebo ste jednoducho na služobnej ceste, či liečení.
Jedine v rámci Informačného zákona má občan právo dostať odpoveď už do ôsmich dní. Ale to sa netešte, v takej Sociálnej poisťovni sa odpovede v zákonom stanovenej lehote nedočkáte. Prečo? Lebo nejaký úradníček si na vás spomenie o tri týždne a odôvodní to tým, že vašu žiadosť nepovažuje za hodnú Informačného zákona. Také jednoduché.
V tomto smere bol priam virtuózom istý Ing. Lubomír Opálka, ako riaditeľ bratislavskej pobočky SOI. Tu je jeho dielo: „Oznamujeme Vám, že Vaše podanie, ktoré ste označili ako sťažnosť, nie je sťažnosťou podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zákona NR SR č. 152/1998 Z.z. o sťažnostiach v platnom znení, nakoľko jeho vybavenie je upravené osobitným predpisom a v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 cit. zákona sme povinní zaslať Vám originál podania späť.“ Priznám sa, mám dva akademické tituly, ale týmto formuláciám nerozumiem. Ale nevzdávajme sa, lebo pán riaditeľ ešte píše: „Z obsahu podania však vyplývajú skutočnosti, poukazujúce na prípadné porušenie zákonných povinností zo strany predávajúceho… stanovené mu zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, resp. inými osobitnými právnymi predpismi… Z tohto dôvodu bude Vaše podanie zaradené ako podnet na vykonanie kontroly orgánmi SOI.“
Takže predsa len rozum zvíťazí? Zo sťažnosti podanie, z podania podnet a ten konečne vyriešia? Netešme sa predčasne, Ing. Opálka dodáva: „…upozorňujeme, že na šetrenie podnetu nie je žiadnym zákonom stanovená lehota“. A ste vybavení…
Vážení, neverte na straníckych záchrancov všehomíra. Ale, vyriešenie tejto protiústavnej nerovnosti by stálo za to dať niekomu hlas. Ale, prepánajána, komu?