Raketový vzostup Islamského štátu (IŠ) zaskočil drvivú väčšinu takzvaných „politológov“. Čo sa čudujeme, keď sa o vysvetlenie fenomenálneho, dnes už vlastne celosvetového (viď odnože IŠ v Afrike a Ázii) úspechu tohto arogantne jednoduchého projektu ani len nepokúsili. O IŠ počujeme stále ako o akomsi spiknutí šialencov, náboženských fanatikov a dobrodruhov. Ale oni predsa dlhodobo úspešne vedú štátny útvar so všetkými aspektmi hospodárskymi, právnymi a správnymi. A to nie niekde na nejakej zapadnutej dedine, ale spravujú aj niekoľkomiliónové mesto Mosul. Predovšetkým však nárast moci zaznamenali až nečakaným prílevom prívržencov hlavne zo západných demokracií! Ochotných bojovať proti týmto krajinám. Prečo?
Prečo ich blahobyt konzumných spoločností nepresvedčil a dobrovoľne sa vracajú do stredoveku? A prečo je o tom v tzv. západných demokraciách také ticho? Veľmi to pripomína reakciu na nástup nacizmu. Len veľmi málo serióznych prác, a tie neprenikli do hlavných médií ani omylom, sa zamýšľalo nad tým, ako bolo možné, že taká odporná ideológia ako nacizmus oblúznila nielen desiatky miliónov Nemcov, ale infikovala nadšením jej priaznivcov prakticky po celom svete a obeťou tejto infekcie bezhraničného obdivu bol dokonca aj vtedy úradujúci britský panovník Eduard VIII! Uhrančivosť tak do očí bijúcej rasistickej a totalitnej ideológie pre masy ľudí na celom svete odbili historici tvrdením, že Hitler bol šialenec. Ale môže si šialenec získať sympatie takého množstva príslušníkov rôznych národov, vierovyznaní a politických túžob?
Tak ako v koreňoch nacizmu, aj v koreňoch ideológie IŠ musí byť niečo, čomu z akýchsi dôvodov nedokážu krajiny, ktoré by boli rady vzorom pokroku, v mysliach prostých ľudí konkurovať. Nadšenými bojovníkmi IŠ sú zväčša mladí ľudia žijúci v západných demokraciách a väčšinou pôvodne nábožensky vlažní, či vôbec nezaťažení náboženstvom. Tak čím to je, že neodolajú volaniu IŠ a idú nasadzovať svoje životy za niečo tak obskúrne? Je nutné nájsť odpovede na túto otázku, pretože účinne bojovať proti takémuto smrteľne nebezpečnému nepriateľovi je možné až vtedy, keď pochopíme jeho úspech v získavaní doslova na smrť oddaných prívržencov. A o tom by mala byť táto úvaha.