Medzi odborníkmi som počul názor, že tridsať rokov po havárii v Černobyli sa konečne podarí dať na pravú mieru doteraz až do absurdna nafúknuté počty obetí a konečne sa verejnosť dozvie o reálnom stave vecí. Opak je pravdou!
Nechcel som veriť vlastným ušiam, keď v našom rozhlase v týchto dňoch odznela opakovane reportáž, v ktorej hovorí ukrajinský profesor Anatolij Čumak také bludy, že to aj laikovi musí pripadnúť podozrivé. Veď to uvážte vlastným (alebo aj tzv. sedliackym) rozumom.
Tento profesor tvrdí, že v priebehu tridsiatich rokov zaznamenali u ľudí (ktorých ani nemajú spočítaných, lebo to naozaj nebolo v ľudských silách), ktorí mali byť v rádioaktivitou zasiahnutej oblasti zvýšený výskyt „srdcovo-cievnych ochorení“??? Tak ten pán potom patrí buď na kandidátku na Nobelovu cenu, alebo do blázinca. Stovky a tisíce vedeckých prác sa zaoberali následkami žiarenia na ľudský organizmus po Hirošime, Nagasaki, ale aj atómových pokusoch v ovzduší (tie emitovali 100 až 1000 násobne viac rádioaktivity, než Černobyľ, z ktorého uniklo len 5% paliva), ale nikdy nikto nespájal žiarenie so srdcovo-cievnymi ochoreniami. Žiarenie napáda primárne kožu, štítnu žľazu, lymfatické uzliny a krv samotnú, ale so srdcom to nemá nič spoločné.
Profesor Anatolij Čumak tvrdí, že by potreboval ešte prostriedky na skúmanie detí a vnúčat ľudí, čo boli v danej oblasti, ale nemajú žiadne následky. Detí a vnúčat??? Ten pán by mal vrátiť nielen profesorský titul, ale aj stredoškolské vysvedčenie z biológie a fyziky. Zo skutočných vedeckých štúdií o radiačnom incidente v brazílskej Goianii, ale aj samotného Černobyľu vyplýva, že zasiahnuté ženy porodili zdravé deti bez následkov. Môže za to tzv. placentárna bariéra, ktorá sa nielen u nás vyvinula za státisíce rokov, čo náš druh musí s rádioaktivitou, ktorá je všade okolo nás, existovať. Znamená to, že po Černobyle bol približne roky zaznamenaný nárast potratov v Československu (a aj presne vypočítná zmena pomeru chlapcov a dievčat) a rovnaký efekt sa prejavil aj u dobytka (s prepáčením), ale potom sa zasa všetko vrátilo do normálu. Žiadne následky žiarenia sa do ďalších generácií neprenášajú, čo vieme už od čias Hirošimy a Nagasaki. A pozor! Stovky štúdií o Hirošime opakovane priznali, že u tých, čo prežili výbuch prvých atómových bômb v dejinách ľudstva, sa počas nasledujúceho polstoročia prejavil pozoruhodne nízky výskyt všetkých druhov rakoviny vrátane leukémie. V Černobyle to dopadlo podobne, žiadne masové ochorenia sa nekonali. Záverečná Správa UNSCEAR (United Nations Scientific Committee on the Effects of Atomic Radiation):
„… v dôsledku černobyľskej havárie 134 zamestnancov elektrárne a záchranárov bolo vystavených vysokým dávkam žiarenia, ktoré mali za následok chorobu z ožiarenia (ARS). Tie sa stali osudnými pre 28 z týchto osôb;
+ ďalších 19 obetí ARS túto chorobu prežilo a počas nasledujúcich dvadsiatich rokov zomreli z rôznych dôvodov, ktoré nie sú spojené s ožiarením. U ostatných ostali následky vyvolané radiáciou – poranenia kože a sivý zákal;
+ okrem uvedených boli žiareniu vystavené skupiny pracovníkov zdravotníckej záchrannej služby a ďalších niekoľko stotisíc ľudí zapojených do záchranných prác, ale do dnešného dňa, na rozdiel od obáv zo zvýšenia výskytu leukémie a kataraktov u tých, ktorí dostávali vyššie dávky, neexistuje žiadny dôkaz o zdravotných následkoch, ktoré možno pripísať ožiareniu.“
A naivná redaktorka nášho rozhlasu ešte pána profesora ľutuje, že dokonca aj ukrajinská vláda pochopila, že skúma falošnú stopu a prikázala vyradiť z tohto sledovania celé desaťtisíce tých, ktorým naozaj a vzhľadom k iným príkladom logicky nič nie je. A naša naivná redaktorka ho ešte ľutuje, že nebude mať na kom predvádzať svoju užitočnosť. On by totiž rád skúmal (asi je vševedko od srdciara po psychiatra) aj psychiku tých, čo im nič nie je.
Prečo nás klamú?
Paradoxne, toto je dávno známy jav nazývaný „černobyľská lož“.
Komunisti boli priam posadnutí zatajovaním (veď mali čo, viď ich vlastné popravy a mučenia). Tým vytvorili obrovský priestor na dohady a mýty. Vrátane tej, že zlyhala ich technika, hoci v skutočnosti zlyhal jediný „sovietsky človek“ bizarnej životnej skúsenosti (keď slúžil na jadrovej ponorke bol ožiarený dávkou 230 rémov bez následkov) aj povahy – ing. Ďatlov! Mimochodom, toho pri havárii v Černobyle zasiahlo 300 rémov bez zjavných následkov a zomrel na obyčajný infarkt.
Bola Studená vojna a tak sa hodilo všetko na dôkaz, akí sú komunisti idioti (a že boli). Tak sa spätne k nám dostávali dohady a mýty fabrikované na Západe a u nás sa pochopiteľne ujali. Veď každého čosi bolí, tak prečo to nezhodiť na komunistov?
A prečo tá „černobyľská lož“ žije dodnes? Lebo sa to Ukrajincom hodí:
Všetko, čo ukazuje čo im „zlí Rusi“ urobili, sa použije. Pritom sami Ukrajinci majú maslo na hlave, lebo veď aj oni sa podieľali na stavbe a prevádzke reaktora a po havárii neurobili to najjednoduchšie (rozdať jódové tablety), aby uchránili obyvateľstvo.
Spätne teda môžu na Černobyľ hádzať všetky biedy a nedostatky svojho podvyživeného zdravotníctva.
V tom marazme politickom aj ekonomickom je tá strašidelná „zakázaná zóna“ navyše skvelou pákou na vydieranie spojenej Európy (inak by sa nemali komu žalovať), aby im už zase niečo prisypala na „riešenie následkov“, čo nie sú. Ľudia, čo v zakázanej zóne ostali, sú bez následkov (na to by pán Čumakov čumel, ale nechce), flóra a fauna tam prekvitá. To nezaprela ani reportáž TV Markíza, našťastie. Veď v kultúrnom dome opusteného mesta Pripjať už mesiac po havárii prebiehal súd so zodpovednými pracovníkmi. O tri roky tu sprevádzali Gorbačova s celou suitou. A do Černobyľu dochádza denne tritisíc zamestnancov ďalších troch reaktorov, čo naďalej fungujú! dalších tisíc pracuje na novom sarkofágu a stovky miestnych obyvateľov žijú v Zakázanej zóne už desaťročia bez ujmy na zdraví. Ale ako sme v tej reportáži mohli vidieť, Ukrajinci naďalej udržujú „zámok hrôzy“, aby mali čo ukazovať svetu (dokonca už aj turistom po sto dolárov za kus), za čo viniť donekonečna Rusov (čo je nezmysel, lebo v Sovietskom zväze sa na stavbe a prevádzke tejto elektrárne pochopiteľne podieľali najviac Ukrajinci) a ako donekonečna drankať peniaze z EÚ. Tíško sa tak obchádza fakt, že do Hirošimy a Nagasaki po omnoho drastickejších úderoch atómových bômb sa obyvatelia vracali už po pár týždňoch, mesto začalo fungovať do roka a dnes je to kvitnúce ľudské osídlenie. Ale pre Ukrajincov je zaujímavejší „černobyľský Dinseyland“, lebo tá prekotná evakuácia bola skutočne komunisticky idiotská a jej následky sa veľmi dobre vynímajú na smutných záberoch fotoaparátov a kamier. Udržujú ho v tomto stave umelo, z čoho ich usvedčuje fakt, že vo svete sú lokality s ďaleko vyššou rádioaktivitou a ľudia tam v pohode žijú. Toto je príklad z rozsiahlejšej štúdie vyvracajúcej zámerne šírené rádio-fóbne mýty: „Brazílska pláž Guarapari s mestom so 70 tisícmi obyvateľmi je stošesťdesiatkrát rádioaktívnejšia než vysídlené mesto Pripjať pri Černobyle. Ľudia sa tam však bez následkov chodia s obľubou kúpať alebo tiež liečiť reumu.“
A nezabúdajme, že túto lož živí už celé desaťročia Greenpeace!
Všetko je inak
A pozor, „podle zpráv sovětských vědců bylo 28 000 km² kontaminováno 137Cs o úrovni vyšší než 185 kBq/m²“. Ale veď hladina radiácie v okolí našich Jaslovských Bohuníc po dvoch haváriách skúšobného reaktora A1 je na niektorých miestach až tri krát vyššia! V našom laboratóriu sme skúmali vzorky takejto pôdy a zistili sme s prekvapením, že živé organizmy sa s takýmito dávkami vysporiadajú bez problémov. A môžete nám to veriť, lebo sme si k testom prizvali aj rakúskych kolegov – a odišli z dlhým nosom. A spolu s nami tieto negatívne výsledky potvrdili v medzinárodných publikáciách. Tie naše sa dostali až do prestížnych zahraničných časopisov a kapitol medzinárodných monografií.
Treba tiež dodať, že „černobyľská lož“ je dnes nadprácou skôr ukrajinských aj bieloruských politikov a niektorých zdravotníckych inštitúcií, ktorí z tej jóbovky žijú. Výsledkom je, že tieto obludne nafúknuté čísla obetí preberie taký svetový autor ako Paolo Coelho a vo svojej fantázii pretvorí evakuovaných na mŕtvych a k tomu pridá „ďalších 65 miliónov zasiahnutých prostredníctvom konzumácie kontaminovaných potravín po celom svete“ a ani netuší, že potraviny sa bežne rádioaktivitou sterilizujú! Ale my sme v kontakte s ukrajinskými i ruskými vedcami základného výskumu, ktorí už dávno hlásili práve na príklade Černobyľa (vrátane nášho Martina Hajducha z Ústavu genetiky a biotechnológie rastlín SAV v Nitre) pozoruhodnú odolnosť živých organizmov žiareniu. A treba dodať, že sa našiel dlhoročný, skúsený novinár Vladimír Jancura, ktorý publikoval na túto tému pozoruhodne triezvy a fundovaný článok pod názvom „Menej bludov, viac pravdy“ symbolicky v Pravde 🙂
Ono je to totiž ako v tej anekdote – s Černobyľom, jadrovou energetikou aj žiarením je to všetko inak. A kto chce vedieť ako, môže sa dočítať viac v tejto mojej najnovšej knihe.
P.S. Radiácia a srdcovocievne choroby:
V diskusii tu odzneli (aj s citovaním zdrojov, o ktorých nepochybujem) pochybnosti, či radiácia naozaj nemôže poškodiť srdce. Podľa mojich znalostí akútna radiácia spôsobuje smrť bez toho, aby to zavinilo primárne poškodenie srdca. Devastácia tela je tak masívna, že to je naozaj periférny efekt. Je ale možné, že dlhodobá liečba vysokými dávkami prináša sekundárne následky, ale tie som nikdy neskúmal. Tu je príklad najväčšieho postihnutia obyvateľstva uniknutou radiáciou mimo jadrových elektrárni. Je unikátna aj prekvapujúcou odolnosťou niektorých, če prežili aj smrteľné dávky.
V brazílskom meste Goiania došlo k najväčšiemu priamemu ožiareniu ľudí v mierových časoch. Úrady vyšetrili 112 000 ľudí, z nich bolo 249 ožiarených.
Osem dostalo naozaj vysoké dávky.
Štyria prežili po dávkach od 2,5 do 4,5 Gy.
Ďalší štyria – štyridsaťročná žena majiteľa zberne, jeho dvaja mladí zamestnanci a šesťročné dievčatko – boli zasiahnutí dávkami od 4 do 6 Gy a neprežili to.
Dvaja muži, čo našli zdroj žiarenia (kobaltový žiarič v opustenej nemocnici) a dostali najvyššie dávky, od 6,2 do 7,1 Gy, nedostali žiadne špeciálne ošetrenie a – prežili.
A vďaka tomu že toto nešťastie neskôr spracovali moji kolegovia z Brazílie (tak som sa o tom na jednej medzinárodnej konferencii dozvedel), poznáme aj výsledky pitvy tých štyroch obetí. Ak je tam zmienka o srdci, ktorého poškodenie je rovnaké, či menšie ako iných orgánov a teda nebolo samo o sebe fatálne. To ma viedlo k záverom vo vyššieuvedenom článku:
Prípad 1: M.F.1: 38-ročná žena; zomrela 23.10.1987
Výsledky vonkajšieho vyšetrenia:
Výsledky vnútorného vyšetrenia:
Prípad 2: L.F.2: 6-ročné dievča; zomrelo 23.10.1987
Výsledky vonkajšieho vyšetrenia:
Výsledky vnútorného vyšetrenia:
Prípad 3: I.S.: 22-ročný muž; zomrel 27.10.1987
Výsledky vonkajšieho vyšetrenia:
Výsledky vnútorného vyšetrenia:
Prípad 4: A.S.: 18-ročný muž; zomrel 28.10.1987
Výsledky vonkajšieho vyšetrenia:
Výsledky vnútorného vyšetrenia: