Uhorková sezóna vrcholí a náš bulvár zúfalo nemá do čoho rýpať. Vzťah Adely Banášovej s tanečníkom Modrovským už omleli na kameň, tak sa chytajú čohokoľvek. Lebo, tu nejde o informovanie verejnosti, ide o vyvolanie pseudo-kauzy. A dočkali sa.
Redaktora TV Markíza Kovačiča nazval údajne premiér vlády Robert Fico „hajzľovým pavúkom“. V Novom Čase (tiež nemajú o čom písať?) pre istotu pridali k tejto správe aj fotku redaktora, aby sme videli, ako taký hajzľový pavúk vyzerá. Podľa mňa vyzerá ako drbko. Ale to nie je podstatné, podstatné je, čo robí!
Tak pán Kovačič od nedostatku inej práce odfotí premiéra pri rannom behu a má tú drzosť podať oficiálnu otázku ohľadne jeho ochranky. Je ten človek pri zmysloch? Veď ak má každý občan tejto krajiny právo na ochranu osobných údajov, tak premiér tejto krajiny má výsostné právo mať svoju ochranku a tú, samozrejme, v takom utajení, aby tá ochranka mala vôbec zmysel a on nebol ľahkým terčom teroristov, či nejakého blázna. Tak čo do toho „drbko“ rýpe? Pre väčšiu bezpečnosť premiéra, pre našu „informovanosť“? Čo je to za nezmysel? No, zmysel to má len vtedy, keď si uvedomíme, že niekto z nadriadených prišiel na tento „skvelý nápad“ a drbko ho proste vyplnil. A tu sme pri móresoch hajzľových pavúkov.
Kto sú títo drbkovia?
Už dlhšiu dobu ma priam uráža tá bohorovnosť bulváru. Zoberme si príklad nášho premiéra. V bulvári mu akási nula, čo sa ani nepodpíše, tyká, volá ho „Robo“ a rozkazuje si slovami „nabudúce chceme“. A to sú aké móresy? Nejaký zabudnuteľný nímand tyká premiérovi a dožaduje sa pseudo-informácií akože v našom mene? Ako je to možné?! No, jednoducho, dnes „masmediálky“ chrlia zástupy mladých ľudí, ktorí sú celí radi, ak sa desatina z nich uchytí v nejakom médiu. A pod týmto tlakom sú ochotní urobiť takmer čokoľvek (veľkú výnimku som zaregistroval už pred rokmi v SME, kde mali zasa iné móresy). Takže v konečnom dôsledku vina nie je na hajzľových pavúkoch alebo drbkoch, ale na tých, čo ich na tieto nezmysly huckajú. A potom si v pozadí mädlia ruky.
Popletená „sloboda slova“
Takéto otázky na premiéra, či vládu nie sú aktom slobody prejavu, ale ukážkou nedostatku elementárnej etiky. A to nielen novinárskej, ale aj ľudskej. Bulvár relativizuje všetko.
Bolo by zaujímavé, či by si to tento Kovačič trúfol napríklad voči americkému prezidentovi. Pre amerických novinárov (a že sú ich tam desaťtisíce) je nepredstaviteľné, že by šiel niekto z nich z úkrytu fotiť predstaviteľa vlády pri rannom joggingu a ešte provokovať otázkami na jeho ochranku. Mohlo by sa mu totiž stať, že by dostal preventívne guľku medzi oči alebo minimálne by ho „federáli“ vytiahli za nohy z kríkov a mal by veľké problémy vysvetľovať, čo to vlastne robí. A nemal by žiadne ospravedlnenie. Veď tam stačí povedať, že chcete zabiť prezidenta (a aj taká blbosť by nejakému bulvárnikovi mohla napadnúť, aby „preveril“ ochranku) a máte na krku trest smrti! Ochrana ústavných činiteľov je proste samozrejmosť a žiadny novinár by ju nemal svojou prostorekou pseudo-zvedavosťou ohrozovať. Veď to v skutočnosti toho hajzľového pavúka ani nezaujíma, ako to nezaujíma väčšinu z nás. A že je premiér v dobrej fyzickej kondícii? No, chvalabohu, kiež by v takej bol aj drbko!
A prehnaná reakcia premiéra? Nemala byť, od toho tam má predsa profesionálov, aby niečo také vyriešili s nadhľadom. Lenže premiér Fico chce dať najavo svoje znechutenie z takejto pseudo-žurnalistiky. Celkom ho chápem. Za roky trpezlivej komunikácie s médiami aj svätému raz dôjdu nervy. Bývalý premiér a súčasný prezident Zeman novinárom nadával do idiotov, Dzurinda ku koncu svojej vlády na nich škriekal, Mečiar ich dokonca bil. To nikam nevedie.
To najlepšie, čo sa s tým dá robiť, je nevšímať si bulvárne kydy. Nech sú akékoľvek. Otázka drbka predsa nebola z tých, na ktoré je vôbec treba odpovedať. Lebo žiadna odpoveď na drbnuté otázky nie je správna! A nie je to len naša špecialita. V Austrálii premiér dal žobrákovi almužnu a bulvár sa ide potrhať od zasvätených „komentárov“, ktorým nie je konca kraja a z ktorých nikdy nikto nemôže vyjsť dobre – veď keby nedal, ohovorili by ho, že nedal a keď dá, ohovárajú ho, že málo a keby dal veľa, ohovorili by ho, že rozhadzuje.
Nad bulvárom sa nedá zvíťaziť – v najlepšom prípade remizovať.