Merkeleovej dvojaký meter

3. februára 2017, gumurin, Úvahy o politike

Asi málokto si ešte pamätá, že jedným z „trestov“ Mečiarovskému režimu bola okázalá ignorácia nemeckou vládou, čo znamenalo, že Mečiar nebol do Nemecka nikdy pozvaný a takisto neprichádzalo do úvahy, že by čo len jeden predstaviteľ nemeckej vlády svojou oficiálnou návštevou podporil Mečiarovský režim.

To sa dá chápať.

Ale nedá sa chápať, že v týchto dňoch kancelárka Merkelová svojou oficiálnou návštevou podporila diktátorský Erdoganom režim?! To je proste škandalózne porušenie všetkých elementárnych princípov demokratickej politiky! Mečiar nikdy nezavrel paušálne 120 000 ľudí a žiadne výhovorky na nevydarený vojenský puč (mimochodom, oprávnený a aj v tureckej ústave legitimizovaný!) to nemôžu ospravedlniť. Erdoganov režim dlhodobo potláča všetky princípy demokratického štátu – ignoruje rozhodnutia súdov, ktoré vzápätí rozpúšťa a sudcov zatýka; zatvára celé redakcie i televízne a rozhlasové stanice; vyvoláva tie najodpornejšie pudy zloby a nenávisti presne v duchu Erdoganom obdivovaného Hitlera! Z tohto Polnočného kráľovstva utekajú už aj elitní vojaci (viď žiadosť niekoľkých desiatok z nich o azyl v Nemecku!), čo nemohla pred svojím odchodom do Turecka  nemecká kancelárka prehliadnuť. A s týmto egomaniakom si dnes Merkelová podáva ruku??

Je priam neuveriteľné, že táto mužatka je schopná tak ponížiť nemecký národ, že akceptuje obdobnú situáciu za komunistického režimu, kedy ten v Československu povolil francúzskemu prezidentovi Mitterandovi raňajky s vtedajšími disidentmi. Aj Erdoganov diktátorský režim povolil Merkelovej stretnutie s tureckou opozíciou. Môže byť väčšie farizejstvo? Ako sa týmto prenasledovaným vo vlastnej krajine vôbec trúfla pozrieť do očí?!

Tak taká je to morálka západnej demokracie – na malé Slovensko si trúfli byť vzorne principiálni, ale v prípade Turkov je aj krvavý diktátor za kamaráta.

V novembri 1989 sme cinkali kľúčmi na námestiach v naivnej viere, že špinavé triky politiky v demokratickom svete neexistujú. Od tej doby sa presviedčame, že kapitalistická propaganda je ešte vynaliezavejšia vo svojich lžiach, než tá komunistická, a že pre politika Merkelovej typu (mimochodom, mala v NDR komunistickú výchovu) neexistujú žiadne morálne zábrany ani princípy demokracie, ktoré by nemohla porušiť, keď sa jej zachce.