Obálka Mafiáni 3
Obálka Mafiáni 3
V najnovšej knihe „Mafiáni na východe – Borženský, Kolárik, Okoličány“ mapujem vojnu vo východoslovenskom podsvetí po násilnej smrti bossa Róberta Holuba. Tentoraz však už aj s vyjadreniami jedného z jej aktérov – Dušana Borženského. A odrazu je mnohé inak, tu je ukážka:
Lov na samotného Boržu sa začal ďalším veľkolepým záťahom, ktorý trval dva dni a zamestnal takmer tristo policajtov. Kukláči niekoľko hodín prehľadávali vranovský hotel Rozkvet, ktorý napriek budovateľskému názvu stratil dobrú povesť práve častými návštevami členov podsvetia. Počas razie zadržali však len jedného muža za nelegálne držanie zbrane.
Borža už bol medzičasom v Čechách, kam ušiel v júli 2000. Tu sa mu podarilo skrývať necelých päť mesiacov, ale len za cenu toho, že z neho bol už iba tieň bývalého suveréna, ktorý doma v Košiciach tak okázalo dával najavo svoju moc a nadradenosť.
Na pochopenie jeho postavenia nám možno pomôže aj tento citát z knihy utečeného sovietskeho špióna, ktorý pod menom Viktor Suvorov napísal memoáre s titulom Inside the Aquarium / Vnútri akvária a vydané vydavateľstvom Macmillan v roku 1986. Na strane 161 píše o návrate zradcov späť do smrtiaceho materského náručia: „Všetci tí, čo to urobili, sú nešťastní. To nie je iba propaganda. Šesťdesiat percent tých, čo zbehnú od GRU a KGB, sa nakoniec predsa len vráti a prizná svoju vinu. My ich popravíme. Toto oni vedia, a predsa sa vrátia. A tí, čo sa z vlastnej vôle do Sovietskeho zväzu nevrátia, skončia samovraždou, upijú sa na smrť… Prečo?… Tu v Sovietskom zväze si jeden z nás, člen vládnucej triedy. Každý z nás, i ten najmenej dôležitý dôstojník GRU, je superman v porovnaní so zvyškom spoločnosti. Kým si súčasťou nášho systému, tak ti patria obrovské privilégiá… Niektorí z nás prebehnú na Západ v nádeji, že budú mať nádherné auto, sídlo s bazénom a veľa peňazí. A Západ skutočne dobre platí. Ale až keď zradca dostane mercedes a bude mať svoj plavecký bazén, tak si odrazu uvedomí, že to isté majú ľudia všade naokolo. Zrazu pocíti, že je mravcom v húfe rovnako bohatých mravcov“.
Ideálom demokratickej spoločnosti je, aby sa v nej mafián nemal šancu cítiť privilegovaný, práve naopak, aby si poctivou a tvorivou prácou bežný občan na ten mercedes a iné vymoženosti tiež raz mohol zarobiť aj bez trestnoprávnych následkov. Utečený mafiánsky boss sa v cudzine bez podpory iných mafiánov cíti oprávnene ako nahý v tŕní.
Na úteku sa podľa médií dal dokopy s Markétou Č., ktorá mala tiež opletačky so zákonom. Cez svoju dlhoročnú družku Anežku poslal ešte amatérske video, kde sa pokúsil obhájiť vo veci streľby v Lemešanoch. Odvysielala ho dokonca košická TV Global. Jediné, čo na tom vyšetrovateľov zaujalo, bola pirátska šatka až na uši, ktorá mala zakryť fakt, že si prefarbil vlasy. Jeho vlastný komentár spoza mreží: „Amatérske video, kde som sa snažil obhájiť svoju nevinu v Lemešanoch a mal na hlave šatku, bolo moje zúfalé volanie o pomoc. Lebo som tušil, ako sa budú veci konštruovať a obracať proti mne. Presne to sa aj udialo. Že vyšetrovateľov zaujala len moja šatka, bola z ich strany demonštrácia moci a bezohľadnosti. A koniec koncov z Lemešian som bol v plnom rozsahu oslobodený, hoci som bol počas dlhej väzby vinený z vraždy. Kto mal pravdu? Od začiatku bolo evidentné, že šlo o nutnú obranu.“
Borža sa úteku mal znížiť dokonca k lúpežnému prepadnutiu kamionistu, len aby ho s nožom v ruke pripravil o osobné veci. Občas vraj prepadol niekoho na ulici, len preto, aby si zavolal z jeho mobilu. On to odmieta: „Že som sa mal znížiť na údajnom úteku v Českej republike k lúpežnému prepadnutiu kamiónu s nožom v ruke, to som sa iba dočítal, keď som sa ocitol vo vydávacej väzbe. Preukázal som na súde, že v dobe, keď sa mala lúpež odohrať, som mal u seba okolo 700 tisíc korún a ďalšie peniaze mi do Čiech chodili prevodom z banky do banky. Mal som dve autá, jedno športové a Golf GTI, pravidelne som si platil podnájom a pre istotu som si platil aj ďalší v inom meste. Načo by som teda prepadával kamión bez tovaru a ešte takým primitívnym spôsobom? Vodičovi kamiónu mali útočníci zobrať mobil a nejaké drobné mince. Ja som pri zadržaní mobil mal u seba a po celý čas, čo som bol v ČR, som mal viacero mobilov i kariet. Načo by som teda bral mobil? V mieste, kde bol kamión vzatý, som nebol a podľa kariet sa to dalo preveriť. Úsmevné bolo dočítať sa, že som len tak na ulici prepadával ľudí, aby som si mohol zavolať. To si nedokážem ani predstaviť. Ešte tri týždne pred zadržaním, keď som mal stretnutie s mojou družkou, som si všimol v klenotníctve krásne zlaté hodinky značky Ženevy (Geneva, pozn. aut.) za cenu 105 tisíc korún. Kúpil som jej ich, lebo som im a predstave, že ich bude mať moja žena, nevedel odolať. Iba toľko k téme lúpeží a prepadávania. Je to proti mojej povahe… Že som pri mojom zadržaní niesol prsteň do záložne, bola len ďalšia dezinformácia, ktorá ma mala zosmiešniť. Aj to som však zobral úsmevne.“
Podľa médií Borža často menil miesta pobytu aj preto, lebo ho napríklad prezradila pokazená práčka, čo vytopila susedov. Nakoniec ho 30. novembra 2000 zadržali v Ústí nad Labem práve vo chvíli, keď vraj šiel dať do záložne prsteň, aby mal aspoň niečo na prežitie. Nemal pri sebe zbraň a zásah českých kukláčov trval len pár desiatok sekúnd. O stravu a bývanie sa Borženskému tak už postarali vo vydávacej väzbe v Litoměřiciach.
Viac v knihe „Mafiáni na východe – Borženský, Kolárik, Okoličány“, ktorá vychádza už čoskoro.