Černák a chicagská beštia I.

26. februára 2018, gumurin, Krimi

Nevedomosť plodí bludy. Absurdné postoje a na ich základe absurdné rozhodnutia. A pritom by stačilo tak málo – len nazrieť do histórie a poučiť sa.

V roku 1893 sa konala v Chicagu „Svetová kolumbovská výstava“, ktorá mala mnohé prvenstvá a rekordy (napr. maximálna denná návštevnosť bola 700 000 návštevníkov, za deň sa tu teda otočili všetci obyvatelia dnešných Košíc tri krát; celkovo prišlo za pol roka celé Slovensko aj s kojencami päť krát). Aj knižne opísaná udalosť však dala šancu aj najväčšiemu sériovému vrahovi v dejinách USA – volal sa MUDr. H. H. Holmes. Ten si nechal blízko výstaviska postaviť veľký hotel v podobe bludiska, kde mal vzduchotesný trezor, kam svoje obete nalákal, aby tu pomaly umierali; v suteréne pitevňu, kde ich doslova vykostil, aby ich kostry predal akademikom na štúdium a aj veľkú pec, kde ich zvyšky spaľoval. Počas svojej vražednej kariéry tu, ale aj inde, zavraždil desiatky (ale odhaduje sa, že to mohlo byť aj viac ako 200) hlavne mladých žien a detí, ale ku koncu začal zabíjať aj svojich pomocníkov. Za stavbu a iné služby zásadne neplatil, bol to parazit spoločnosti. Čo má spoločné s Černákom? Prekvapujúco veľa:

 

Vrahovia ako „spisovatelia“

   Na rozdiel od Černáka Dr. Holmes vynikal vyberaným správaním, vedel sa votrieť do priazne aj ľudí, ktorí ho podozrievali a veľmi si dával záležať na priaznivej publicite. Veď aj preto spísal knihu, kde síce priznal, že vraždil, ale zároveň mlžil (výstižný český výraz) o tom kde, ako a koho. Väčšinu vrážd zamlčal.

O Černákovom „polámanom mlčaní“ by sme možno vôbec nepočuli, nebyť nových advokátov amerického typu. Tieto advokátske pirane pracujú inak, než klasickí advokáti, ktorých mal Černák tiež dosť. Veď peniaze nesmrdia. Ani tie krvavé a krvavo vyvraždené. Ale aj na týchto klasických advokátov bolo tých Černákových vrážd už priveľa. A hlave, došli mu tie krvou poznačené peniaze. Vtedy sa zjavili chytráci, advokátske rýchlokvašky. Navrhli novú taktiku – priznať vinu, ale stavať sa za „dobrého mafiána“, čo „pochopil“ svoju vinu, ktorú si odčiní usvedčovaním iných, keďže tieto vraždy sú aj tak podľa pôvodných paragrafov premlčané. Podľa tejto logiky mal lacno prísť k predčasnému prepusteniu z doživotného väzenia a zároveň využiť šancu pomstiť sa tým, čo si splnili svoju občiansku povinnosť a o jeho cynickom vraždení svedčili. Celá jeho kniha je založená na sebaľútosti, ako ho všetci „zradili“. Ale momentálne on zrádza ako najväčší udavač slovenskej mafie všetkých, či sú vinní, alebo nie. V jeho knihe je toľko lží o iných, že to vyvolalo viacero verejných výpovedí dotknutých – manželky zavraždeného bossa Holuba, bývalého kulturistu Milana Reichela a ďalších.

Ale hlavná je tu téza (cit. z knihy „Mikuláš Černák“):  „Ja som sa ako obyčajný človek narodil, žil a aj keď som istý čas svojho života žil nadštandardným spôsobom, vždy som bol nohami na zemi, neubližoval som nevinným, to rozhodne nie.“

Neuveriteľné! Toto vyhlasuje najväčší sériový vrah Slovenska, ktorý sa nikdy nepovažoval za „obyčajného človeka“ a dones nepovažuje! A to ešte nehovoríme o tom ako terorizoval (teda nielen vraždil) stovky a tisíce ľudí. Jedno svedectvo z internetového diskusného fóra za všetky: „…dnes som stretol isteho Mirka T. osobne… v roku 1994 mal firmu, zamestnaval 96 ludi, ludia od Cernaka k nemu dosli – povedali – tristo korun mesacne na kazdeho zamestnanca – Mirko zrusil firmu, utiekol do Nemecka – a v Nemecku sa mu, a aj jeho rodine, osobne Cernakovi ludia vyhrazali… Nevinnemu Mirkovi… Hociktoremu obcanovi by som udelil pravo dojst s motorovou pilou do Cernakovej cely a rozpilit ho tam na dvesto kusov…“

A jeho vydieračský útok na vtedy najúspešnejšiu firmu na Slovensku je tiež podrobne opísaný v knihe „František Mojžiš a DRUKOS proti mafii“. Veď jeho nenažranosť parazita spoločnosti nemala hraníc.

A teraz o tom ako Černák „musel“ vraždiť a „nikdy“ nevraždil nevinných. Tu je zoznam jeho obetí, ktorý vyvracia tento mýtus, čo žiaľ ohúril mnohých nevedomých:

Krčmár Vlček – brutálne zavraždený, lebo svedčil, že Černákov brat v jeho krčme zabil hosťa.

Jozef Filip – zavraždený pred viacerými svedkami Černákom na výstrahu, lebo bol vraj policajný informátor (čo sa nepotvrdilo).

Podnikateľ Bachleda – umučený a zavraždený v Černákovej réžii, aby sa zmocnili jeho podielu v Tatravagónke Poprad.

Bratia Bielikovci – postupne zavraždení Černákom, aby sa zmocnil ich majetku.

Podnikateľ Karcel – zavraždený na Černákovu objednávku, lebo proti nemu svedčil.

Gregorz Szymanek – unesený černákovou bandou a zastrelený osobne Černákom kvôli výkupnému.

Gustáv Slivenský – na rozkaz Černáka mu za živo odrezali hlavu a vystavili ju na verejnosti pre údajný dlh, čo je vzhľadom k tej „výstavke“ nezmysel.

A to nevieme o ďalších nevinných obetiach Černáka, ktoré likvidoval popri týchto nevinných obetiach jeho pažravosti a aj popri jeho konkurentoch. Sám Černák uvádza ako „veselú príhodu“ vyhodenie sprievodcu z idúceho vlaku. Skúste sa vžiť do situácie sprievodcu, ktorý si len dovolil pýtať od Černáka ako tínedžera (!) platný cestovný lístok, a následkov takéhoto pádu z vlaku a som naozaj zvedavý, kto by sa na tom, okrem Černáka, veselo bavil?

Ale tí, kto v súčasnosti Černáka obklopujú, živia zámerne nepravdivý obraz o „čestnom mafiánovi“, čo by muche neublížil, ale, chudáčik, musel. O to aké nezmyselné sú mýty o tom, že Černák je „chlap“, ktorého „zradili“, kým on ako „dobrý mafián“ túži po „spravodlivosti“ a „pravde“, sa na základe faktov aj rozhovorov so všetkými povolanými k jeho prípadu (vrátane citácií verejných vyjadrení samotného Černáka) dočítate v E-knihe „Mikuláš Černák prehovoril? – Fakty kontra mýty“.

Tým to nekončí. Lebo pirane okolo Černáka chcú viac…

 

(pokračovanie o chicagskej beštii a Černákovi zajtra)