Motto: Tristo slovenských advokátov konštatovalo, že najhorším senátom Najvyššieho súdu bol za minulý rok ten, ktorému predsedal Štefan Harabin. Zvlášť opakované zmätočné (keďže odporovalo výroku Trestného kolégia NS) rozhodnutia vo veci bandy sýkorovcov podľa nich najviac narušilo právnu istotu na Slovensku.
Tento sudcovský exot so svojim super-egom za posledné roky nevynechal jedinú príležitosť, aby nám predviedol, že on si môže dovoliť, čo sa mu len zamanie. Potom, čo vystriedal niekoľko politických korýtok (za jedno dal od šťastia nasilu mafiánsku „hubičku“ aj Róbertovi Ficovi), už s ním žiadna strana nechce mať nič spoločné (a Harabin nevie prísť Ficovi, ktorého si tak „vážil“, na meno). Veď robí hanbu sudcovskému stavu naozaj vzorne a nie raz bol obvinený zo zaujatosti. Zneužívanie funkcie, prenasledovanie kolegov a vydieranie štátu absurdnými žalobami. Pán Harabin každodenne dokazuje, že on je nad zákonom. A tak za absurdnú žalobu (veď k telefonátu s narkobarónom Sadikim sa podľa médií priznal) na Generálnu prokuratúra za údajné poškodenie jeho dobrého mena vo výške 160 000 eur (prečo práve toľko a ako to zdôvodnil?) nezaplatil povinnú súdnu zábezpeku, lebo od toho sa paragrafy tak krútia, aby bol pred nimi niekto rovný a niekto rovnejší, však pán Harabin?
Ale tým to nekončí. Čokoľvek, čo by ho mohlo zviditeľniť, zneužil na to, aby predviedol svoju manipulátorskú nadradenosť. Zrušil (áno, on, lebo len čo prestal byť predsedom senátu, odrazu už jeho slovo nemá žiadnu váhu, len váhu škandálu) do radu najneuveriteľnejšie súdne kauzy: mega-podvod so Slánskymi vrchmi, machinácie so zložením senátu v podvodnej kauze Tipos, prípad mega-podvodníkov Salmanovcov, oslobodenie mafiána Mišenku, ktorý vďaka tomu ušiel pred neskorším trestom, korupciu policajta, dokonca rasový útok, ktorý ani pri rasových výkrikoch vraj nie je rasovo motivovaný… A je toho omnoho viac. Dohadom o „sudcovskej mafii“ dodal pádne argumenty, keď v prípade už odsúdeného sudcu nariadil pojednávanie a hneď avizoval aj čas rozsudku, čo namietali hneď dvaja sudcovia Najvyššieho súdu. Aj tak presadil svoje obľúbené oslobodenie už odsúdeného sudcu napriek všetkým dôkazom. Takto zrušil rozsudok nad recidivistom finančných machinácií a aj v kauze Duckého zmeniek za 365 miliónov českých korún! Harabin ide už roky od škandálu ku škandálu. A škody ktoré takto napáchal nielen v ujme obetí, ale aj finančných škodách tomuto štátu sú zrejme astronomické a ešte len čakajú na konečný účet. Veď aj preto je v hľadáčiku nadácie „Zastavme korupciu“. Zvláštny zálusk má Harabin na Špecializovaný trestný súd, ktorý sa mu nepodarilo zrušiť. Tí, čo jeho vyčíňanie sledujú pozornejšie snáď potvrdia, že ešte asi nebol taký rozsudok ŠTS, ktorý by nenapadol a pod absurdnými formálnymi zámienkami nezrušil. Ale nič netrvá večne.
Svojvôľa pána Harabina
Je záhada, ako sa tento exhibicionista dostáva k médiami najsledovanejším prípadom. Ale fakt je, že sa akosi preháčkoval k jasnému prípadu vraždy Jána Kubašiaka, kde sa zdalo, že priznaním korunného svedka a stotožnením tejto svedeckej výpovede s vecnými dôkazmi, nemôže objednávateľ tejto vraždy uniknúť. Ale Harabinovo ego si žiada dôkazy, že možné je aj nemožné. A tak si zasa našiel formálnu námietku voči tejto kľúčovej výpovedi. Vraj vyšetrovateľ nepočkal, až bude svedok vypovedať sám od seba a spontánne. Ale podľa zistenia Plus 7 dní sa pán Harabin vo svojej zaujatosti mýli. Vyšetrovateľ, samozrejme, na spontánny začiatok počkal, ako je podľa týždenníka jasné zo záznamu tej výpovede, ale na súd dal z toho svedectva to podstatné. To pána Harabina, pochopiteľne, nezaujíma. Nariadil okamžité zrušenie trestu na objednávateľa brutálnej vraždy a tým aj zatykač na neho. Lenže vtáčik medzičasom uletel a zjavne sa nemieni vrátiť, lebo vie, že takých exotov, ako je Harabin, viac v našom súdnictve (a snáď ani na svete, okrem Urundi Burundi!) nenájde. A iste si domyslel, čo bolo zjavné už dlhšiu dobu – že arogantných výčinov pána Harabina majú už aj jeho kolegovia plné zuby.
Posledný cirkusový výstup v súdnej sieni?
Chlieb sa začal lámať na prípade bandy sýkorovcov na čele s ich super-bossom Lališom. Opäť, svedectvá a vecné dôkazy vytvorili sieť, z ktorej by sa za normálnych okolností obžalovaní už nevymotali. Navyše, keď sa viacerí aj priznali, a presne popísali vražedné činy tejto bandy nariadené práve Lališom. Lenže aj tu našiel Harabin absurdnú formálnu „chybu“ a pod touto zámienkou dva krát zrušil rozsudok ŠTS a dokonca nariadil, aby už ŠTS tento prípad nesmel súdiť. Tým by, pochopiteľne, dal šancu celej bande uniknúť. Ani advokáti mafiánov neurobili toľko pre svojich klientov, ako exhibicionistické super-ego pána Harabina. A šiel až tak ďaleko, že porušil už aj poslednú zásadu súdneho sudcu – ignoroval rozhodnutie Trestného kolégia, ktoré jasne odmietlo jeho svojvoľný výklad zákonov. Prečo to urobil? No, pretože pán Harabin je „odborník“ vesmírnych rozmerov a podľa jeho vlastného úsudku sú všetci omylní, iba on nikdy nie.
Reakcia na seba nenechala dlho čakať. Rozhodnutie sudcu, ktorý sa svojim egom sám odčlenil od sudcovského stavu (nehovoriac o vulgárnych nadávkach, ktoré adresoval dvom vyššie postaveným kolegyniam), prestali ostatní brať vážne. Trestné kolégium konečne uplatnilo svoju autoritu nad sebastredným jednotlivcom. ŠTS aj po tretí krát bandu súdil a odsúdil. Harabin prišiel o vedenie vlastného senátu a mal sa podriadiť inému predsedovi ako radový člen. Lenže to by sme nepoznali pána Harabina. Jeho komediantská duša si neodpustila trápny výstup na pojednávaní Najvyššieho súdu v danej veci a to tým, že bez povolenia predsedajúceho vykrikoval čosi o nezákonnosti súdu (hoci sám sa ho účastnil, čím ho legitimoval) a nahlas vyzýval mafiánov, aby súd nerešpektovali. Ale už aj taký zabijak ako Lojzo Čistič sa nad týmto cirkusantom len pousmial a nebral ho vážne. A tak napriek Harabinovmu super-egu sa po prvý krát podarilo presadiť spravodlivosť napriek jeho cirkusovému vystúpeniu. A čo urobí decko, keď mu zoberú hračku? No predsa reve. A tak pán Harabin reval ešte na mieste, že podá na všetkých svojich mysliteľných kolegov Trestné oznámenia. Keď na neho, ako predsedu NS, podal pred rokmi mladší kolega Trestné oznámenie, tak sa mu kruto a nespravodlivo pomstil. Keby mu to všetci teraz napadnutí mali vrátiť, ostal by na Najvyššom súde po tomto pánovi už len smrad.
Riešenie
Je to prosté. Nech kandiduje na prezidenta, čo, dúfam, vylučuje, sudcovský talár. A ako obyčajný občan sa môže konečne zodpovedať obetiam brutálnych zločinov za to všetko, čo napáchal svojimi svojvoľnými rozhodnutiami.