Európska únia je ten najgeniálnejší projekt posledných desaťročí riadený tou najhoršou byrokraciou v podobe Európskej komisie. A Európsky parlament namiesto toho, aby tých byrokratov kontroloval a korigoval, fabrikuje do neba volajúce nezmysly.
GDPR ako príklad idiotizmu
Tento euro-zákon mal vraj zabrániť, aby si o nás zbierali dáta rôzne firmy, vzájomne si ich kupovali a potom využívali ako marketing. Moja skúsenosť je, že sa tak deje aj naďalej, lebo aj naďalej mi volajú medové hlasy, akurát, že sa ma najnovšie pýtajú, či som majiteľom mobilu, na ktorý mi volajú. No, úžasný pokrok!
Ale tých hovadín, ktoré z tohto pseudo-zákona vyplynulo, je nad hlavu. Tak som napríklad dostal vyúčtovanie z istého vydavateľstva. Prišlo mi podľa toho zákona e-mailom v prílohe zaheslované, ale bez hesla! Takže som musel nájsť kontakt na dotyčnú účtovníčku, zavolať jej a tak som sa dozvedel, že kvôli GDPR mi nemôže priamo oznámiť ten biedny honorár, čo mi náleží. Ale môže mi to heslo povedať po telefóne?!! Neuveriteľné…
Istý starosta ma upozornil na inú euro-zhovadilosť. Keďže mesto nemôže zbierať údaje o svojich občanoch bez ich súhlasu, tak nemajú ako zvolať rodičov na tradičné vítanie nových občiankov do života, čo bol inak komunistický vynález nahradzujúci krstenie v kostole. Ale, pokiaľ viem, celkom dobre sa ujal a tzv. Zbory pre občianske záležitosti s tým mali celkom úspech. Teraz nám to euro-poslanci (vrátane tých našich) zatrhli.
Ešte väčšia zhovadilosť je, že z tých istých dôvodov si nemôžu obce (pokiaľ ten kreténsky zákon nechcú porušiť) uctiť svojich jubilantov, čo bol veľmi milý zvyk. Podľa GDPR logiky by sa teda jubilant sám mal na Obecný úrad prihlásiť, že má už 90 rokov a čaká, kedy mu pogratulujú. Toto sú schopní aj naši euro-poslanci vypotiť za tie nehorázne peniaze, čo poberajú?!!
No a aby aj detičky mali z GDPR „osoh“, tak správcovia obecných a mestských periodík i web-stránok majú hlavu v smútku, pretože bez súhlasu rodičov nesmú publikovať fotografie ich ratolestí. Takže to, čo sa kedysi považovalo za pýchu celej rodiny a síce, že sa ich dieťa ocitne v miestnych novinách ako víťaz akejsi súťaže, môže byť predmetom tisícok žalôb. Lebo momentka z cieľovej rovinky akéhosi behu za zdravím možno uspokojí rodičov prvých troch víťazov, ale kdesi v pozadí sa môže primotať polepetko, čo dobieha posledný a „starostlivý rodič“ to môže považovať za neprávom zverejnenú „hanbu rodiny“, že to ich decko má kratšie nohy, a príslušné periodikum žalovať. A to ako dnes rodičom šibe a neuznávajú žiadnu inštitúciu pokiaľ ich decko nechváli, je kapitola sama o sebe.
Pri tom všetko my predsa už máme Zákon na ochranu osobných údajov a tento výplod naozaj nepotrebujeme. Pôvodný zámer GDPR je teda neúčinný, ale na skomplikovanie nášho života ad absurdum sa dokonale osvedčil.
Protizbraňová smernica EÚ
Ďalšia perla od našich euro-poslancov bola bleskovou reakciou na teroristické útoky. Tradiční flákači a absentéri sa odrazu prebudili a o prekot odhlasovali zákon, ktorý je šperkom idiotizmu. Mal totiž zabrániť vyzbrojovaniu teroristov, hoci boli vopred upozornení, že žiadny teroristický útok v Európe nebol vykonaný legálnou zbraňou. Dotyčný zákon teda nijako neobmedzuje teroristov (tak srdečne vítaných pani Merkelovou), zato buzeruje nositeľov legálne držaných zbraní a dokonca aj múzeá. Len ako príklad – Zákon zakazuje väčšie zásobníky do automatických zbraní, než na desať nábojov, pričom nikto také malé zásobníky nevyrába! Takže legálne strelnice sa môžu ísť pásť. A všetky múzeá musia žiadať o tisícky výnimiek, aby nemuseli zničiť nimi uchovávané historické zbrane…
Iniciatívny blbec, hotové nešťastie
Je pozoruhodné, že algoritmus fungovania Európskej komisie a Európskeho parlamentu vedie nevyhnutne k produkcii zmätkov a zhovadilostí. Už len to, že sa euro-parlament vždy raz do mesiac presúva z Bruselu do Štrasburgu a späť, je ukážkou idiotizmu. Ale keď by mali euro-poslanci odsúhlasiť nejaký návrh, ktorý prichádza zo zemičky ako je Slovensko, jáj, to je pôrod! Takže o absurdite duálnej kvality potravín, kedy u nás je Coca-cola dochucovaná priemyselným sladidlom, ale už v Rakúsku cukrom, tu naďalej straší. A páni i dámy v euro-parlamente v parlamentných laviciach opäť spokojne upadajú do letargického spánku. Veď sa tak nadreli na GDPR a Protizbraňovom zákone.
Ale pozor!Keď treba dať svetu najavo, že my sme vlastne banánová republika bez banánov (o ktorých povolenom zakrivení vraj euro-poslanci tiež rozhodli alebo aspoň uvažovali), to sa hneď prihrnú „vyšetrovať“ vraždu novinára, akoby sa v nich prebudil poručík Colombo s Poirotom dokopy. Nemá to žiadny úžitok, ani logiku, len nám to mám dať najavo, že máme držať hubu a krok a neotrvovať s vlastnou iniciatívou, ako v prípade duálnej kvality potravín.
A chystá sa ešte väčšia prasačina – „vylepšenie“ Autorského zákona. Podľa neho by malo byť všetko autorské na internete platené. To znamená, že už nikto nebude ochotný prvádzkovať blogosféru, ako je napríklad táto, lebo by musel platiť za tisícky príspevkov, ktoré si nevyžiadal. Znamená to tiež masívnu cenzúru, lebo za porušenie takéhoto absurdného zákona hrozia veľkým sieťam likvidačné pokuty. A to už na nich vymysleli povinnosť mazať nenávistné a extrémistické statusy, pričom nikto nezadefinoval, čo to vlastne je, a hlavne sa to pri miliónoch statusov denne nedá skontrolovať. Takže kvitne udavačstvo, na ktoré doplatil ako prvý vzorný slniečkár Havran, keď ho nespokojní užívatelia Facebook-u udali za jeho absurdný článok, kde si vymyslel rasistické útoky neexistujúcich extrémistov na menšiny na Slovensku. Veď slovenské príslovie hovorí: Kto druhému jamu kope…
Nemám optimistický záver, lebo čert nikdy nespí a keď sa euro-poslanci raz za čas prebudia, tak páchajú čertoviny!