Robím si poriadok v papieroch (a že ich sú kopy) a narazil som na seminárne práce mojich študentov masmediálky na UCM, kde som pred rokmi učil. Zadanie bolo – významní slovenskí novinári po roku 1989. Keďže študentov bolo takmer sedemdesiat, táto interná anketa už má svoju váhu. Niektorí v tom síce mali guláš, keď si za profesionálnych novinárov plietli spisovateľa Mňačka, básnika Janovica, či textára Filana. Podotýkam, že šlo o rok 2011 a výsledok je nasledovný:
A teraz si to rozmeňme na drobné:
Seba som vynechal, hoci som obsadil celkom lichotivé miesto a novinárskej praxe mám viac, než väčšina menovaných, ale ako publicista. U Jozefa Darma, na ktorého pamätníci asi nespomínajú najlepšie, pretože urobil z STV Darmo-víziu, mohlo jeho umiestnenie ovplyvniť aj to, že pred tým tých študentov učil. No a susedstvo Machalu s Kordom je možné asi naozaj len na papieri.
Pod hladinou viditeľnosti tohto prieskumu sa ocitol súčasný šéfredaktor projektu N-ádor, aj jeho na všetko ochotný komentátor Morvay, ale aj z mediálneho priestoru vytratená Ľuba Lesná. Medzi nimi sa ocitol aj Donner, hoci je to príklad poctivého foto-reportéra.
Veľmi ma prekvapilo, že si študenti spomenuli na Vladimíra Jancuru, ktorý urobil kus práce v Novom slove a Pravde. Rovnako si úctu zaslúži aj Vladimír Ferko. Zaujímavé, že si spomenuli aj na Miroslava Procházku, ktorý končil novinársku kariéru ako šéfredaktor „Filmu a divadlo“, ktoré zaniklo čoskoro po Nežnej revolúcii.
Úprimne ma potešilo, ako vysoko si študenti vážili prácu Vlada Háka, ktorý nebol nikdy veľmi viditeľný, skôr skromný foto-reportér, ktorý nás opustil predčasne.
Pozoruhodné naproti tomu je, že svojho času super-populárny Gabo Zelenay práve tým, že robil v médiu tak éterickom ako je rozhlas, zmizol nastupujúcej generácii z očí/uší, aj mysli.
A celkom nerozumiem tomu, ako mohol niekto zaradiť medzi profi-novinárov istého Niča, ktorý v žurnalistike dokázal príslovečné – nič?
V princípe ale táto anketa ukázala, že v roku 2011 sa ešte v rebríčku profesného uznania mohli vedľa seba ocitnúť predstavitelia dnes nezmieriteľných táborov.
A teraz tá pointa na záver. Zároveň s touto anketou v tej istej seminárnej práci si mali študenti pripomenúť z minulosti osobnosť „zúrivého reportéra“ E. E. Kischa. A viacerí z nich odcitovali jeho profesné heslo: „Reportér nemá tendencie, nemá čo ospravedlňovať a nemá stanoviská“. A teraz úprimne – kto z tých, čo sa v roku 2011 ocitol v prvej desiatke, a stále v médiách pôsobí, toto krédo spĺňa?