Všetci asi vieme, ako podozrivo nás štátni úradníci predali akejsi súkromnej „záchrannej službe“, pričom odborníci spochybňovali schopnosť týchto biznismanov s našim zdravím naozaj tie služby aj naplniť. Veď aj kvôli tomu skončil šéf Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) Tomáš Haško. Priznávam úprimne, že ako občan sa neviem dopátrať ani, či v mieste nášho bydliska „záchranku“ dnes zabezpečujú títo v tendre podozriví, alebo akási štátna služba. Ale asi každý z nás tuší, že by sa o tú kosť neruvali, keby to nebol veľký kšeft.
Neveril som, kým som to nezažil na vlastnej koži. Náhle a bez akýchkoľvek príznakov skolaboval niekto v našej rodine. Volali sme tzv. Záchranku. Samozrejme, v strese.
A kto prišiel? Štatistik!!! Chlapík v akejsi fešáckej kombinéze, ktorý – keď to zhrnieme – si prišiel vyplniť dotazník, aby si mohli vyúčtovať jazdu!!!
Tento pán nie je doktor a nijako vám nepomôže, čo hlási celkom hrdo. Čiže nie je schopný stanoviť diagnózu, nepodáva lieky, nie je vám doslova na nič! Ale vykazuje činnosť?!
Inými slovami:
+ nevyšetrí
+ nepodá lieky
+ neporadí
A keď sa ho opýtate, či aspoň teda odvezú od bolesti skrútenú osobu tam, kde sa jej konečne dostane potrebnej zdravotnej pomoci, vyhlási, že oni „nie sú taxislužba“???
Každý občan, čo si platí zdravotnú poisťovňu, nevolá „rýchlu záchrannú službu“ každý deň. Ani každý druhý, roky sme túto službu nevolali. A keď ju zavoláte, tak si z vás urobia akurát svoju štatistiku!?? Lebo to je fakticky výsledok ich návštevy?!!
A na záver vám odporučia, aby ste šli sami s tým ubiedeným deckom kam len chcete?! To je tá správa od poisťovne, za ktorú si platíme roky, aby túto službu zabezpečila?
Dovolil som sa teda ohradiť, že si predsa na to, aby POMOHLI, platíme zdravotnú poisťovňu. Na to dostal dotyčný doslova záchvat a u nás doma, úplne ignorujúc postihnutú osobu, vrieskal tak, že som ho musel upozorniť, že si tento jeho nehanebný výstup nahrám na mobil. Tak odrazu sklapol. To ale nezniesla jeho kolegyňa, ktorá sa nám rozhodla pomstiť a zavolala na nás policajnú hliadku klamstvom, že vraj im „bránime vo výkone“. Pričom opak bol pravdou. Tá hliadka pochopiteľne prišla zbytočne a tak aj odišla.
Pre istotu zopakujem – z vašej celoživotnej zdravotnej poistky sa pri volaní „záchranky“ dočkáte štatistika, ktorý nie je kompetentný vám pomôcť, on si len vyplní výkaz, aby mohol kasírovať za ten výjazd! Ani sa vás nedotkne! Ani vám nepomôže. Ani sa na vás nepozrie. Pretože vám je tak zle, že nie ste schopný hovoriť, tak si od rodinného príslušníka nechá všetko prerozprávať a potom vám povie to sladké tajomstvo – choďte si pomôcť inde! A keď si dovolíte zaprotestovať, tak na vás pošle policajnú hliadku, ktorá nemá, čo riešiť, len kryje ich rýchly ústup späť do „štatistického úradu“ tzv. záchranky.
V tomto prípade, keď pochopili, že nás ani policajnou hliadkou nezastrašili, odviezli konečne postihnutú, ktorá mala akútne zvracanie ešte aj v sanitke! Tak ako by sme s ňou mi mohli ísť napríklad hromadnou dopravou v prípade, že nie je k dispozícii auto a už vôbec nie taxík?!
Pýtam sa: prečo sa to volá Rýchla zdravotná POMOC, keď je to Rýchla zdravotná štatistika? A v konečnom dôsledku je to „taxislužba“, lebo s za výjazd, ktorý má byť plne hradený poisťovňou, účtujú „jazdné“?!! Okorenené agresívnou posádkou, ktorej členovia sú rozhorčení, že sa s tou štatistikou neviete akosi zmieriť. Hlavne, že táto firma má odborníka na GDPR!
Ja som to pochopil – žiadať urgentnú pomoc je dnes trestný čin!!! Kazí to kšefty…
P.S. Samozrejme, že som podal sťažnosť a Vladimíra Döményová, asistent rady riaditeľov, mi v mene Ing. Ľubomíra Slováka, generálneho riaditeľa Záchrannej zdravotnej služby Bratislava, Antolská 11, 850 07 Bratislava 57, sľúbila, že „celou vecou sa budeme zaoberať a priebeh zásahu riadne prešetríme“. A iste neuveríte, že sa im to ani v priebehu troch pracovných dní NEPODARILO. Je možné ale, že za ten čas pán generálny riaditeľ Slovák stihol Vladimíru Döményovú prekvalifikovať z „hovorkyne“ na „výhovorkyňu“. Ale ani na tú výhovorku sa nezmohla!