Ak si teraz pripomíname 30 rokov od novembrovej Nežnej, oslavujeme tým aj našu dospelosť v demokratickom systéme, ktorý sme si tak po štyridsiatich rokoch komunistického experimentu prinavrátili. A ako dospelí by sme sa mohli konečne triezvo pozrieť aj na to, koho sme pri tom návrate k demokracii tak veľmi velebili.
Varovaním mala byť figúrka Václava Havla, ktorý bol produktom najmä západných médií a tajných služieb. Miláčik i pobratim západných politikov, dobre im poslúžil, keď potrebovali ospravedlniť barbarské bombardovanie Juhoslávie (aby následne udelili sami sebe Nobelovu Cenu mieru?!!) a aj vojnové zločiny NATO.
Ale faloš západných politikov má v Európe dlhú históriu, len si spomeňme.
Do absurdna to doviedli, keď Hitlerovi dláždili cestu k obsadeniu demilitarizovanej zóny Porúria, obsadeniu Rakúska, okupácii Československa ich západniarskou Mníchovskou zradou a v tejto svojej podpore krvavému diktátorovi zašli tak ďaleko, že obetovali aj vojensky napadnuté Poľsko! Jeden by si myslel, že museli kolektívne stratiť rozum, čo je fakticky nemožné. A predsa to urobili, čím naštartovali oni hrôzy II. svetovej vojny. Keby totiž zasiahli už v prípade Porúria, tak by si nemeckí generáli s Hitlerom poradili sami a nemuseli tu byť milióny zmarených životov, ani holocaust (o ktorého prvých krokoch predsa vedeli už dávno pred II. svetovou) a celá tá tragédia.
Keď to dotiahli do takejto absurdity, odrazu sa nenávidený Stalin (kvôli ktorému vraj všetky tie ústupky Hitlerovi robili) stal pre zmenu ich miláčikom. A to takým, že si vtedy nikto netrúfol na Západe uverejniť pamäti Trockého, na ktorých ešte bola krv preliata Stalinovým agentom, ktorý Trockého zavraždil sekáčikom na ľad. Došlo to tak ďaleko, že Churchill venoval osobne Stalinovi so všetkým chválospevom okolo meč na pamiatku bitvy (teda nie krčmovej „bitky“) pri Stalingrade. A bol to zasa ten istý Churchill, ktorý po II. svetovej vojne vyhlásil Železnú oponu a toho istého Stalina za diabla. Mimochodom, historici sa zhodujú, že pokiaľ Sovieti niečo sľúbili, tak plnili medzinárodné dohody vzorne. Nie tak západní politici. Churchill dokonca ku koncu vojny nechal zhromažďovať celé vzdávajúce sa nemecké jednotky s bláznivým plánom, že by spolu napadli Sovietov!!!
Počas Studenej vojny im bol dobrý aj diktátor Ceaučesku. V tomto ohľade títo „heroldi demokracie“ nemajú najmenšie zábrany – od Pinocheta v Čile (ktorý vraždil pokrokových oponentov jeho prevratu), Turjilla v Dominikánskej republike (kde rozpútal masakry voči civilnému obyvateľstvu), Batistu na Kube, Somozu v Nikarague, iránskeho šáha, celý rad diktátorov v Južnom Vietname až po Saudov a dokonca aj Červených Khmérov, ktorí napáchali najväčšiu genocídu na vlastnom obyvateľstve v celej histórii ľudstva.
Veľmi sa zbratali s Gorbačovom a kvôli rozkladu štátov tzv. socialistického tábora mu nasľubovali hory-doly. Gorbačov dohody dodržal, oni nie, ako sa môžeme presvedčiť pri ich podvodnom rozširovaní NATO k hraniciam Ruska práve v rozpore s tými dohodami.
A čo Noriega v Paname? Citujem Wikipédiu: „Noriega spolupracoval s americkými spravodajskými agentúrami. Noriega bola jedným z najhodnotnejších spravodajských zdrojov CIA, ako aj jedným z hlavných kanálov pre nezákonne pašované zbrane, vojenské vybavenie a hotovosť určené pre Američanmi podporované protivládne sily naprieč Latinskou Amerikou. USA tiež považovali Noriegu za spojenca vo svojej vojne proti drogám, napriek tomu, že Noriega sám nahromadil osobné bohatstvo prostredníctvom obchodovania s drogami. Aj keď jeho spravodajcovia z USA vedeli o tom, bolo to povolené kvôli jeho užitočnosti pre USA.“ Ale jedného dňa si tí istí jeho tútori zmysleli, že už nie je užitočný a tak napadli celú krajinu a jeho odvliekli pred fakticky nezákonný americký súd.
A čo krvavý diktátor Saddám? Ale veď to bol ich miláčik, keď viedol vojnu s Iránom! Zásobovali ho zbraňami, aj sľubmi. A nezaútočil by na Kuvajt (pre čo mal vlastné argumenty), keby mu v zákulisí Američania nedali zelenú. Isteže, falošne, veď tých emisárov, čo mu to sľúbili, potom v tichosti odstavili.
A čo Miloševič v bývalej Juhoslávii? Veď to bol pôvodne ich kamarát a nimi oslavovaný „mierotvorca z Balkánu“, než ho začali bombardovať a s ním aj nemocnicu v Niši, kolónu albánskych utečencov a veľvyslanectvo Číny. Ich „presné rakety“ dokonca dopadali na predmestie Sofie! To bolo to Havlovo „humanitárne bombardovanie“…
A čo krvavý diktátor Kaddáfí? Ale veď to bol pár rokov pred tým, čo ho zradili, ich miláčik! Všetky spory boli zdanlivo urovnané, pani Clintonová si ako ministerka zahraničných vecí potriasla ruky a vymenila úsmevy s jeho synom, západní politici k nemu chodili žobrať o petro-doláre a najviac si vyžobral vtedajší francúzsky prezident Sarkózy. A bol prvý, kto ho zradil a poslal bojové lietadlá, aby rozvrátili Lýbiu. Dodnes sa z toho táto krajina nespamätala a Európa je zavalená inváziou migrantov.
A čo Putin? Ale veď aj to bol ich miláčik! To len extrémne propagandistické žlťácke médiá u nás si už nepamätajú, ako sa s ním v roku 2005 u nás v Bratislave bratal americký prezident Bush. Jr., vyliečený alkoholik. To ho vtedy akurát potrebovali na pomoc pri likvidácii Talibanu v Afganistane. A aj Putin plnil dohody a bol veľmi prekvapený, keď ho zo dňa na deň onálepkovali za diktátora a dobré im k tomu boli aj tie chudery z Pussy Riot. Lebo to sa už chystal ten podvodný prevrat na Ukrajine, z čoho sa táto krajina dodnes nespamätala a naďalej krváca v takto umelo vyvolanej občianskej vojne za päť miliárd amerických dolárov.
A najnovšia západniarska politická pirueta? Posledný diktátor Európy, Lukašenko, už nie je diktátor! Hoci on sa nijako nezmenil, západné médiá odrazu vymenili slovník a je z neho perspektívny partner. Vítaný hosť dokonca aj v Rakúsku! O ľudských právach a diktatúre sa už nehovorí. A chudáci tí Bielorusi (poznám niektorých z nich osobne, najmä medzi literátmi), ktorí uverili, že keď budú demonštrovať, Západ im pomôže k demokracii. Ten ale teraz nemá čas, ani chuť, Lukašenko je naraz perspektívna nevesta v chystanej svadbe proti Putinovi a Rusku! Ale všetkého dočasu. Len čo Lukašenko splní ich predstavy, zopakujú mu koniec nacvičený už u Saddáma a Kaddáfího…
Na a to ako nám tu pripravili inváziu migrantov na rozvrat spojenej Európy a na sto spôsobov nám chcú nanútiť cez Brusel následky v masívnej kriminalite, „No go“ zónach, islamizácii Európy a horiacich mestách pripomína ich prípravu nástupu Hitlera. A argumenty nepomáhajú. Skúšajú to dokola, že by si jeden myslel, že museli kolektívne stratiť rozum…
A ponaučenie? Je to prosté a dokonca je vraj aj vyryté nad vchodom do anglického parlamentu: „Záujmy sú viac, ako dohody“. Dobré ráno, prebuďme sa!