Do nadpisu tejto úvahy som dal citát z úderníckej piesne. Do parlamentu sa nám totiž čochvíľa nahrnú úderníci. A to bude naozaj veselé.
Zo šaša kráľom?
Matovič je showman a táto show mu vyšla. Urobil totiž tri pozoruhodné rozhodnutia.
Nepridal sa k opozičnému bratstvu, ktorému sa chystal automaticky šéfovať Kiska. Odmietol tiež Trubanovo-Beblavé frázy, že až s nimi prichádza zákon, ako v správnej kovbojke. Bol to príklad sebaúcty, ktorý by sme u Matoviča nepredpokladali, ale asi to nie je prvý krát, keď takto prekvapí.
Urobil pozoruhodný eskimácky obrat, keď sa v diskusiách začal s nečakanou úctou a pochopením vyjadrovať o voličoch ĽSNS. A to v príkrom rozpore s rétorikou „spolu-progresívcov“ a na rozdiel od individuálnych zúrivcov typu Arpiho „Krivohubého“ Soltésza.
Osobne sa veľmi výrazne zapájal do kampane (aj napríklad pri vile Počiatka, či schránkach Penty), takže tým vysoko prekonal skôr plaché predvolebné zjavenia Danka, Bugára, či Hlinu, ktorí všetci prepadli.
Matovič tak zobral na svoju stranu hlasy časti kotlebovcov (keďže boli protestné a on im okázalo nedával pejoratívnu nálepku, veľa z týchto voličov považovalo za schodnejšie ten protest vyjadriť pod jeho vlajkou, než pod vlajkou až sektársky zakonšpirovanej ĽSNS), ale obral aj PS/Spolu a herca neslávnych videí Kisku. A na prekvapenie dokonca absorboval aj časť maďarských voličov.
Mandát má teda neobvykle silný. Ale je iné na niekoho vykrikovať spoza plotu a iné prejsť na každodennú vládnu pozíciu s nevyhnutnou povinnosťou kompromisov.
Uznanie našim voličom
Treba oceniť, že voliči nakoniec odmietli extrémistickú a arogantnú rétoriku Truban-Beblavý a títo agresívni zmenári nebudú strašiť v parlamente. S nimi aj také zjavy ako Poliačik, či iné politické kreatúry. Veľmi k tomu náhlemu vytriezveniu iste pomohli aj nenávistné prejavy voči všetkému slovenskému takého Havrana, Schutza či Soltésza. Naozaj slušní občania automaticky volili opak odporúčaní týchto „poturčencov horších od Turka“.
Kiska z pózy samozvaného lídra opozície ledva prekĺzol s odretými ušami do NR SR, za čo treba tiež oceniť tých voličov, ktorí jeho „anjelskú pretvárku“ včas prehliadli. Takto si svoju úlohu v cudzích službách iste nepredstavoval ani on, ani jeho chlebodarcovia. To by mohol byť, po príslušných budúcich súdnych rozhodnutiach, aj koniec jeho neslávnej „mission impossible“.
Konečne snáď bude pokoj aj od Harabina. Tento ego-maniak už narobil dosť škody v našom súdnictve a chvalabohu teraz už nemôže škodiť ani vo vrcholovej politike. Hoci, ako od neho vieme, on „nikdy neprehráva“.
Bizarnosti našich volieb
Medzi tie nepochybne patrí kumpán mafiánov a multitrtko Kollár. Je až neuveriteľné, že podľa prieskumov väčšinu hlasov má od mladých osamelých mamičiek. Predstava, že „Boris pomáha“ – napríklad istej Zsuzsovej, alebo neplnoletej chovankyni domova Čistý deň, ktorej sľuboval, ako budú „šukááááááť“ (ak si túto Kollárovskú SMS-ku dobre pamätám) – je u nich zrejme na úrovni „laktačnej psychózy“ spôsobenej pôrodom. Racionálne sa to vysvetliť naozaj nedá.
A tu je aj hlavný dôvod, prečo budú najbližšie mesiace iste pestré.
Do parlamentu vtrhnú amatéri, čo nebude hneď tak vidieť; ako to, že vtrhnú aj do vlády. A tam už je iná agenda, ktorá beží denne a nedá sa odkladať. Budeme teda zrejme svedkami mnohých ministersko-úradníckych lapsusov.
S každou nádejnou stranou sa vo výťahu k moci radi zvezú aj rôzni dobrodruhovia. Zažilo do HZDS, SDKÚ, aj Smer-SD. To sú tí hrabivci, ktorí vidia práve teraz svoju šancu nahrabať si zo spoločného. Teda pravý opak toho, čo všetci opoziční „zmenári“ sľubovali. Čakajú nás tak iste aj zbrusu-nové korupčné škandály a rodinkárstvo. Akurát, že napríklad rodinkárstvo kotlebovcov v BB-kraji mobilizovalo žltú tlač do nepríčetna, ale rodinkárstvo lunterovcov v tom istom kraji prechádzajú okázalým mlčaním. A tu to bude zaujímavé, lebo je rozdiel za každú cenu špiniť vládnu koalíciu a držať bobríka mlčania o lapsusoch opozície, keď sa tie znamienka otočia. Do vlády sa ľahko bije, len či sa k tomu žlťácka tlač odhodlá, keď z hľadáčiku ich hovnometov náhle zmizli obľúbené terče.
Ale hlavne, priatelia, vychutnajte si to. Spájala ich univerzálna výhovorka „lebo Fico“. Čo budú, pre pána Jána, robiť bez nej? Všetko nám tu ohovorili, pošpinili, blatom ohádzali, čiernym súknom potiahli a už zajtra budeme na ich pokyn spievať z plného hrdla ako za komunistickej vlády „Už žiarivo nám slnko svieti…“? Ako z toho nimi nakašíroveného slovenského pekla urobia títo amatéri a úderníci novej Studenej vojny obratom raj? Toto ma zaujíma, toto si rád vychutnám. To salto mortale logiky, ktoré budú musieť chca-nechca skočiť. Je to pohľad priam božský – tak rozdielne excentrické a zároveň sebastredné postavičky Matovič, Kollár, Sulík a Kiska ako náhle hrkútajúce hrdličky? Áno, teraz keď sa delia korytá a korýtka, to sú priam natierateľní na chlieb. Ešte sa oblápajú, zuby ceria očakávaním. A čo až prídu prvé problémy a strety ich egocentrických záujmov? Tak to chcem naozaj vidieť, ako dlho im to vydrží! Ešte bude veselo…