Mafiánske Bratstvá, obálka
Po Nežnej revolúcii v roku 1989 preniklo do slovenského podsvetia pozoruhodné množstvo mafiánskych bratov: Adamčovci, Boržovci, Černákovci, Danišovci, Deákovci, Diničovci, Imriškovci, Jakšíkovci, Holáňovci, Holubovci, Chromiakovci, Mellovci, Minárovci, Okoličányovci, Pápayovci, Raiszovci, Salingerovci, Štefaňákovci, Šuhajdovci, Takáčovci a aj Mellovci. Ale len príbeh Mellovcov trvá do dnešných dní…
Chvíľu na vrchole
Rok 2005 musel pripadať Karolovi Mellovi ako zaslúžený sen. Jeho mafiánsky vzor Černák si mal už-už odkrútiť trest a dostať sa na slobodu. To sa mu pre ďalšie obvinenia síce nepodarilo, ale tiež neprehovoril. Mello bol na pohľad čistý.
Navyše sa mu podarilo očariť začínajúcu hereckú hviezdičku Slovenského národného divadla! Zuzana Marošová sa kdesi vyznala, že najviac jej ako malej učarovala úloha detektívky z amerického seriálu Dempsey a Makepeacová a odvtedy bolo jej snom byť „duchaplná a pôvabná ako Makepeacová, ktorá prenasleduje a strká za mreže tých najhorších zločincov“. A presne v duchu ortodoxnej Stanislavského hereckej metódy, keď herec musí očakávané úlohy prežiť aj v reálnom živote, osud jej privial do rúk jedného z najhorších slovenských zločincov. Čuduj sa svete, našla v ňom kvality, o ktorých bude o šesť rokov pred novinármi priam básniť. Že je láska slepá? No, tu asi nejde ani tak o slepotu, ako o čarovné blonďavé kučery, ktoré údajného mafiána mohli tak oblúzniť, že sa rozhodol zabudnúť na minulosť a začať (s nakradnutými peniazmi?) novú budúcnosť…
Mafiánske Bratstvá, obálka
Mello to myslel iste úprimne. Zvliekol klasický mafiánsky mundúr drahých športových kombinéz, možno sa zbavil aj hrubej zlatej reťaze na krku. Celkom určite si dôkladne umyl ruky od krvi údajných obetí a obliekol sa do slušivého spoločenského úboru. Plesovú sezónu s milovanou Marošovou pretancovali – no, ako vo sne!
A potom, ach tá zloba sveta. Aj Mellovi sa začali pripomínať jeho mŕtvi. Najskôr sa v rámci procesu s Černákom dostala na rad násilná smrť Lenharta a rozhodujúca úloha Mellovcov v nej. Následne sa prevalila brutálna vražda ženy a dieťaťa v Moste pri Bratislave. A opäť v hlavnej réžii s Karolom Mellom. To všetko akurát vtedy, keď sa z ich lásky s Marošovou mal narodiť syn. Neveľmi nadšene, ale predsa sa dal Mello v novembri 2006 na útek.
Nakoniec to najbrutálnejšie
Bol vianočný čas. Krajina akoby spala. Všade pokoj a mier. A v tom sviatočnom tichu sa chystala najbrutálnejšia vražda slovenského podsvetia, aká tu nemala obdobu. Policajný záznam je strohý:
„Dňa 29. decembra 2004 asi o 05.00 hod. pricestovali Branislav Adamčo, Nikola Pajdič, Jozef Balogh a ďalší muž na osobnom motorovom vozidle zn. AUDI A6 EČV MI 200AZ z Veľkých Kapušian do Nitry, kde sa ubytovali v garsónke na Dlhej ulici č. 40. Prezliekli sa, pripravili si kukly a rukavice, vyčistili zbrane, náboje a pripravili ich k použitiu. Branislav Adamčo určil, kto bude riadiť motorové vozidlá, ktoré použijú pri vražde. Okolo 17.00 hod. sa na základe telefonického pokynu Karola Mella presunuli na označenom motorovom vozidle, ktoré riadil Nikola Pajdič, a na vozidle VW Golf VR 6 EČV BA 765 GN, riadenom Jozefom Baloghom, do obce Most pri Bratislave. V tomto vozidle sa nachádzal aj Branislav Adamčo, ktorý sa riadil telefonickými pokynmi Karola Mella, keď o 19.30 hod. zbadali vychádzať z Dunajskej ulice na Bratislavskú ulicu osobné motorové vozidlo zn. VW Passat tmavomodrej farby, EČV BA 246 IB, majúc vedomosť, že ho používa Juraj Gála.
Vozidlo prenasledovali a po dosiahnutí jeho úrovne pri reštaurácii ´Kozel´, Branislav Adamčo, sediaci na zadnom sedadle, dávkou zo samopalu zasiahol posádku vozidla, ktorú tvorili 30-ročná Henrieta Brestovanská, družka Juraja Gála, a jeho desaťročný syn Richard Gála. Vozidlo sa stalo neovládateľným a narazilo do plechovej brány a murovaného oplotenia rodinného domu na Nálepkovej ulici č. 270. Jozef Balogh, na pokyn Branislava Adamča, zastavil vozidlo na križovatke ulíc Bratislavskej a Nálepkovej, a Branislav Adamčo, držiac v rukách druhý samopal, pribehol k stojacemu vozidlu, kde sa nachádzali obete, a keď zistil, že maloletý Richard Gála ešte javí známky života, vystrelil na neho tzv. dávku istoty. Telo Henriety Brestovanskej zasiahlo 7 projektilov a telo Richarda Gála zasiahlo 5 projektilov. Páchatelia po skutku na ceste do obce Tomášov, smerom do Senca, podpálili spolu s vražednými zbraňami a s použitým oblečením aj osobné motorové vozidlo VW Golf VR 6 EČV BA 765 GN, použité pri vraždách. Evidenčné číslo vozu bolo ukradnuté.“…
Nevídané, neslýchané, absurdné
Keď kriminalisti dorazili na miesto činu, čakali ich dve nemilé prekvapenia. Na evidentne mafiánsku popravu celkom nezvyklé obete. A ešte nezvyklejšia reakcia Gálu. Odmietol sa s nimi baviť. Sedel vo svojom dome s nejakými kumpánmi z Banskej Bystrice alebo Brezna a kašlal na výzvy kriminalistov, aby napomohol odhaleniu vrahov. Musela mu predsa, ako bývalému policajtovi, byť jasná súvislosť medzi telefonátom Mella a vražedným útokom. Arogantne sa ale odmietol o tom s „vraždármi“ baviť. Vraj si to vybaví sám. V minulosti už sedel vo väzbe a podľa médií bol aj odsúdený za vydieranie.
Slovenské porekadlo hovorí: na hrubé vrece, hrubá záplata. Kriminalisti sa rozhodli na nečakanú reakciu Gálu reagovať rovnako nečakane. Úradne odsúhlasenou policajnou akciou Gála zatkli a v putách odviezli do Bratislavy na vyšetrovňu U dvoch levov. Museli potom čakať hodnú chvíľu, kým sa vyvrieska, pričom používal nevyberaný slovník. Ako bývalý policajt namiesto toho, aby vyšetrovaniu pomáhal, účinne ho maril. Ani opakované výsluchy k ničomu neviedli. Odmietol ukázať stopu k vrahom jeho syna a mladej družky, po ktorej ostalo osemročné dievčatko. Vtedajší šéf kriminalistov, Vladimír Kajaba, pre sériu televíznych dokumentov „Mafiáni na Slovensku“ vyjadril veľké sklamanie z toho, ako sa Gála správal a akým prekážkam tak museli pri objasnení činu čeliť.
Aj nasledovné správanie Gála hraničilo s bezcitným cynizmom. Chvíľu sa schovával u kamaráta v českom Jablonci. Dom začal prenajímať a auto, v ktorom prišiel o syna i družku, dal opraviť a predal kamsi do Rožňavy. Kšeft je kšeft.
Zvrat vo vyšetrovaní
Napriek týmto prekážkam sa po čase podarilo získať kľúčového svedka a objasniť priebeh surového útoku. A Mello sa dal na útek. Rovnako aj trio Branislav Adamčo, Nikola Pajdič a Jozef Balogh. Tých troch sa podarilo chytiť v septembri 2006 v dvoch bytoch vo Veľkých Kapušanoch. V bytoch sa našli parochne a ďalšie pomôcky na maskovanie pri prepadoch. Chystali sa ujsť do zahraničia, a čakali už len na falošné doklady. Mimochodom, Adamča kukláči nachytali doslova „in flagranti“. Keď vrazili do bytu, na posteli odpočívala mladá žena, a on sám pauzu v láskaní vypĺňal sledovaním porna na videu.
V októbri 2012 príslušníci Úradu boja proti organizovanej kriminalite zatkli Radoslava M. a vyšetrovateľ ho obvinil, že v skutočnosti on bol objednávateľom dvojnásobnej vraždy. Mello túto „objednávku“ tak „len“ sprostredkoval. Radoslav M. putoval do väzby.
Hoci médiá to označovali za „zvrat v kauze“, kriminalisti boli šesť rokov pozadu. Totiž už v roku 2006 článok v Plus 7 dní s názvom „Na úteku?“ naznačil jasnú stopu: „Prievidzský podnikateľ Karol M. údajne zohrával v prípade úlohu sprostredkovateľa medzi objednávateľom vraždy a jej vykonávateľom“. Dobre informovaná reportérka Ľudmila Lacková k tomu aktuálne dodáva (Plus 7 dní): „…vyšetrovatelia od začiatku podozrievali bratov Minárovcov z Nitry, že stoja za objednaním Gálovej vraždy. Andrej Minár, brat zatknutého Radoslava, s Gálom podnikal, neskôr sa pre čosi pohádali a rozišli sa v zlom… Mello bol veľký kamarát s Minárovcami. Často sa v Nitre zdržiaval a nemožno vylúčiť, či nebol aj tichým spoločníkom vo firmách Minárovcov. Zrejme s nimi udržiaval kontakt aj v čase, keď bol na neho vydaný medzinárodný zatykač a pred políciou sa ukrýval v zahraničí. A čo je naozaj veľmi zaujímavé, mimoriadne živo sa zaujímali o Mellovo obvinenie v prípade vraždy v Moste pri Bratislave. Vyplýva to napríklad z výpovede, v ktorej Minár vysvetľuje posledné stretnutie s ´olejárom´ Romanom Krajčim z Prievidze.
´Roman Krajči sa so mnou telefonicky kontaktoval, že má niečo nové v Karolovej veci,´ hovoril Minár policajtom. ´Stretli sme sa na pumpe OMV v Prievidzi. Roman mi doniesol zápisnicu o výsluchu svedka, týkajúcu sa obvinenia Karola Mella.´ Iba štvrťhodinku po spomínanom stretnutí Krajčiho s Minárom, v decembri 2006, neznámy vrah Krajčimu rozstrieľal hlavu…“
Podľa svedectva bývalej manželky istého pražského mafiána u nich „v domě spávali i s dětmi a svými manželkami, jak Karol Mello, tak Rado Minár, jezdili k nám na víkend, na týden, na 14 dní, jak kdy… Mezi sebou si věřili na život a na smrt ve všem.“
Už sa nám teda rysuje prepojenie Mello – Minárovci – Adamčovci. Čoskoro pribudne Viliam Mišenka. Pritom bratia Minárovci nie sú pre kriminalistov neznáma firma (viac v knihe „Mafiáni 5: Sátorovci kontra Pápayovci, Duel Tóth – Muszka, Mafiánski bratia Adamčovci“).
(ukážka z novej knihy „Mafiánske bratstvá“)