Po smrti Stalina sme boli poučení, že jeho (a vlastne akýkoľvek) kult osobnosti je škodlivý. Ale táto kontroverzná historická postava na tomto kulte aspoň osobne pracovala denne. Kult osobnosti nedávno zosnulej britskej panovníčky stál na tom, že nerobila nič.
Britská kráľovná držala 70 tokov panovania „bobríka mlčania“. Neozvala sa, keď britskí výsadkári strieľali do írskych demonštrantov. Ani jej nenapadlo zastať sa práva na sebaurčenie Írov, ktorí žijú doteraz v absurdne rozdelenej krajine. Anglikánski protestanti v Severnom Írsku provokujú každoročne domáci Írov svojim militantným pochodom, ktorým zdôrazňujú ako takým právom (inde Britmi propagovaným a uznávaným) pohŕdajú.
Táto pani bola ticho, keď sa Škóti domáhali svojho práva na sebaurčenie.
Ani nešpitla, keď britská armáda slúžila svetovládnym plánom Deep State z Washingtonu v hanebnom bombardovaní bývalej Juhoslávie (vrátane Kosova pričom zasiahli aj nemocnicu v Niši a čínsku ambasádu v Belehrade, jedna raketa pristála na predmestí Sofie?!), v nemenej hanebnom napadnutí Iraku pod úplne falošnou zámienkou údajných irackých zbraní hromadného ničenia a vlastne bola ticho pri každej zahraničnej vojenskej agresii, kde britská armáda robila štafáž americkým žoldnierom.
Nikdy neutrúsila na verejnosti ani slovko o hanebnom prvenstve Britov, ktorí vynašli koncentračné tábory, kam zatvárali ženy, deti a starcov Búrov, ktorí sa oprávnene vzbúrili voči britskej nadvláde. Nikdy sa verejne neospravedlnila za to, že túto vzburu britské vojská potlačili metódou „spálenej zeme“.
Okázalo prešla mlčaním, že to bola Veľká Británia (a Francúzsko), ktorá zradila Československo a vydala ho napospas Hitlerovi. A keď ten z Mníchovskej dohody urobil zdrap papiera (ktorým sa tak oháňal britský premiér Chamberlain) a zaviedol Protektorát Čiech a Moravy, ešte mu Briti aj vydali československé zlato. To, pravda, prešiel mlčaním tatko zosnulej Alžbety.
Svojím mlčaním bola vlastne nemým symbolom toho ako sa pôvodne Veľká Británia zmenila na tak malú, aby sa zmestila do pozadia globalizačným pánom z Washingtonu. Pritom všetko to zlato a prepych, ktorý okázalo predstavovala, bol vlastne lupom z britských kolónií od Britského Hondurasu, cez Britské Somálsko až po perlu v britskej korune, Indiu (konkrétne príklady ich lúpežného rabovania nájdete TU). Tam všade Briti domáce obyvateľstvo zotročovali a bezuzdne rabovali, aby potom aj cez túto pani okázalo predvádzali na obdiv svoj lup kolonizátorov. Po II. svetovej vojne sa táto kolonizátorská ríša zákonite rozpadla.
Príkladov jej zahanbujúceho mlčania iste čitatelia nájdu viac. Nehovoriac o škandáloch jej rodiny až po tajomnú smrť princeznej Diany, za ktorou slzu neuronila…
Keď hovoríme o princeznej Diane, tá sa tiež neplietla do každodennej politiky, ale bola aspoň ambasádorkou užitočných myšlienok (napr. o obetiach „zabudnutých“ mín atď.). Aj britská kráľovná mohla byť morálnou autoritou vyjadrujúcou sa k obecným problémom planéty, ale nestalo sa tak za celých 70 rokov jej vládnutia.
Keď sa to tak zoberie, jediné, čo pre svoj kult urobila kráľovná Alžbeta, bolo striedanie jej klobúkov a kabeliek. A to, že sa táto nemá manekýna stala vzorným britským kultom osobnosti je len dôkazom sily vybraných médií oblbnúť masy, aby žialili za falošnou fasádou britskej kráľovskej rodiny. Tie isté média v Británii v týchto dňoch urobili pri príležitosti kráľovského pohrebu z Rizmana prezidenta Slovenska. A šou pokračuje!