Smrť generála Lučanského – odmeny namiesto trestov?

JUDr. Miroslav Radačovský dosiahol mimoriadnym dovolaním obnovenie vyšetrovania násilnej smrti generála Milana Lučanského. Aká je však šanca, že toto vyšetrovanie dospeje ku skutočnej príčine i vinníkom, keď sú stále pri moci tí, čo za tú smrť nesú minimálne politickú zodpovednosť? Veď medzičasom ovládli NAKA, ktorá aj podľa opakovaných nálezov Ústavného súdu a ďalších súdov porušuje elementárne práva občanov v politických procesoch práve na zákazku svojich politických tútorov. Súpis ich zlyhaní je v mojej najnovšej knihe: „Slovensko – raj kajúcnikov, spravodlivosť podľa Matoviča“.

Ak je to obecne s právnym štátom u nás z vôle ešte stále sa zuby-nechty pri moci držiacej „koalície zloby“, kam môže viesť vyšetrovanie v tak citlivej kauze, ako stále je smrť generála polície, zaslúžilého bojovníka proti mafii a bývalého prezidenta PZ SR v ich rukách? Ako píšem v II. rozšírenom a aktualizovanom vydaní knihy „Smrť generála Lučanského“:

Ani oficiálne uzavretie vyšetrovania násilnej smrti generála Lučanského nezbavuje politikov zodpovednosti za ňu, veď práve ňou oni začali novodobé politické procesy, ktoré vyprovokovali a zo svojich pozícií aj kryli. V civilizovaných krajinách po takejto šokujúcej udalosti zúčastnení vládni politici okamžite odstupujú nielen preto, že berú zodpovednosť za to čo sa stalo, ale aj preto, aby vo svojich funkciách v najbližšej budúcnosti nezahladzovali stopy svojich pochybení, ak nie rovno zločinov.

Faktom totiž ostáva, že nech by bola príčina smrti tak významnej osobnosti so zásluhami o bezpečnosť tohto štátu akákoľvek, automaticky v demokratickom štáte končí šéf tej väznice a jeho za skutok zodpovední podriadení a ako samozrejmosť ministerka, ktorá má politickú zodpovednosť za túto nehoráznosť! Pretože, tak či onak sú to oni, kto majú zodpovednosť za túto politickú vraždu (veď aj samo-vražda je vražda), nech už k nej smerovalo čokoľvek. U nás sa však stal priam opak.

• Riaditeľ ružomberskej vojenskej nemocnice, Lengvarský, bol za vzorné krytie celého prípadu generálových zranení povýšený na ministra zdravotníctva.
• Novinárka Tódová sa stala nepostihnuteľnou (ale súčasne paranoidnou, keď sa nahlas sťažovala, že ju vraj niekto sleduje) a jej náhle zbohatnutie nebolo vyšetrené.
• Po obvinení Lučanského vypočúval vyšetrovateľ Ľubomír Daňko, ktorý podal aj návrh na generálovu väzbu. Dnes je za odmenu šéfom NAKA.
• Vyšetrovateľ Čurilla a celá banda „Apačov“ z NAKA (tak sa sami nazvali ako symbol toho, čo všetko si môžu dovoliť, lebo si asi myslia, že sú na Divokom Západe) na krátky čas skončili v putách a aj vo väzbe – okrem Jána Čurillu, aj Pavol Ďurka, Milan Sabota a Štefan Mašin. Lenže vládni politici (čo tak veľmi bojovali proti politickým zásahom do vyšetrovania) zmarili zaistenie dvoch svedkov a Čurilla a spol. boli už zakrátko na slobode a prisahali pomstu vedúcej vyšetrovateľke inšpekčného tímu, ktorý ich usvedčoval, ako aj sudcovi, ktorý súhlasil s ich väzbou. Naopak, svedok ich zneužívania právomoci verejného činiteľa, Kaľavský, je na úteku a len v Európe už známa nedôveryhodnosť ich praktík ho chráni pred vydaním a ich pomstou. Čurilla samotný, napriek tomu, že je stále voči nemu vedené trestné stíhanie, povýšil a stal sa za odmenu posluhovania aktuálnemu režimu zástupcom riaditeľa odboru NAKA-Bratislava. O to sa postaral koaličný policajný riaditeľ Hamran, ktorý Čurillu a ďalších Apačov nazval „naši chlapci“.
• Podľa zverejnených informácií to bol Mikulec (po telefonáte Hegera, či Matoviča?), ktorý nahuckal Kovaříka, aby z dovolenky zavolal šéfke vyšetrovacieho tímu, Diane Santusovej, a tým zmaril, čo sa ešte dalo. Ani Mikulec to nemal zo svojej hlavy. Ale takýto prešľap sa zakryť nepodarilo, lebo Santusovú začali prenasledovať a tá nemlčala. Tak naoko obetovali Kovaříka, ktorý sa akože dobrovoľne vzdal najvyššej policajnej funkcie. To urobil 15. septembra 2021, ale už 15. novembra 2021 sa stal poradcom Mikulca v pozícii generálneho štátneho radcu?!! K tomu má byt za mesačný prenájom 53 eur, plat do 3 000 eur a služobné vozidlo Hyundai Tuscon, čo je najpredávanejšie SUV v krajine. K tomu benzín zadarmo.
• Prokurátor Špeciálnej prokuratúry, JUDr. Peter Kysel, už za sebou zanechal dosť obetí, že by vystačili na jeho súkromný cintorín tých, ktorí v jeho rukách buď spáchali samovraždu, alebo skončili inou násilnou smrťou. Urobil si kariéru na likvidácii bandy takáčovcov a z tých aj začal niektorých využívať ako univerzálnych kajúcnikov. Hýril ambíciami, keď kandidoval na post špeciálneho prokurátora, ale Matovičova kamarila si tam našla ešte väčšieho sekerníka – Daniela Lipšica. Kysel neuspel ani ako jeho zástupca. To zmaril generálny prokurátor Žilinka, ktorý naopak podal na Kysela návrh na disciplinárny trest za prieťahy pri vybavovaní žiadosti o prepustenie exriaditeľa Úradu zvláštnych policajných činností Prezídia Policajného zboru Jozefa Reháka z väzby a s návrhom Žilinka uspel. Kysel bol tiež podozrivý z úmyselných prieťahov v konaní proti bývalému šéfovi SIS, Pčolinskému, ale tento návrh bol stiahnutý. Že Kysel buď naozaj nestíha, alebo má dvojaký meter, dokazuje prípad člena bandy sýkoriek prezývaného Jašter, ktorý sa dostal predčasne z väzby, pretože Kysel zmeškal termín na jej predĺženie.
• Minister Mikulec ostal vo funkcii napriek ôsmym jeho odvolávaniam v parlamente, a tak ostala aj „Čurillovská mafia“ (ako ich nazval predseda parlamentu B. Kollár) aj naďalej nedotknuteľnou, hoci Čurilla samotný je verejne spájaný už s až desiatimi násilnými úmrtiami ním vyšetrovaných osôb (viď článok Júlie Mikolášikovej na blog.sme.sk). Vo viacerých prípadoch mala byť, tak ako u generála Lučanského, príčinou samovražda.
• Sudkyňa Záleská sa prepracovala už na predsedníčku senátu Špecializovaného súdu. Medzičasom sa vyznamenala vulgárnymi výrokmi na adresu vlastných kolegov, obvinených v policajnej akcii Búrka, ktorých označila za „svine“. Táto absolventka Strednej školy potravinárskej už ako sudkyňa vynikla aj výrokom: „… pane Bože! Aká prezumpcia neviny?“ Obžalovaného, ktorý sa domáhal svojich práv, prirovnala k psovi! Aj Najvyšší súd konštatoval, že „… uvedené prirovnanie, nech už zaznelo v akejkoľvek uvoľnenej nálade a atmosfére, je nevhodné, neúctivé a nerešpektujúce vážnosť inštitúcie, v ktorej predsedníčka senátu pôsobí.“ Ale politická sudkyňa Záleská sa aj naďalej teší priazni režimu, ktorému tak ochotne slúžila a slúži naďalej.
• Mgr. Norbert Kundrák ostal napriek pochybnostiam o účasti jeho podriadených na smrti generála Lučanského vo funkcii riaditeľa Väzobnej väznice Prešov a namiesto ich vyšetrovania rozdal ocenenia za „kvalitné plnenie úloh a dlhodobé dosahovanie veľmi dobrých výsledkov vo výkone služby…“
• Daniel Lipšic, ktorý sa z pozície advokáta snažil generála vyprovokovať k falošným svedectvám, sa pri porušení všetkých dovtedajších zásad (koaliční hlasovací roboti v parlamentnej „chránenej dielni“ kvôli tomu zrušili podmienku, že musí mať prokurátorskú prax) stal za zásluhy špeciálnym prokurátorom, aby ako odsúdenec vo výkone trestu veľmi špeciálne vyberal, ako proti vybraným obetiam využije kajúcnikov, ktorých ako advokát pôvodne zastupoval. Stále je však proti nemu vedené vyšetrovanie, že bezpečnostnú previerku (podmienku pre danú funkciu) dostal podvodom.

A politicky zodpovední, či kryjúci násilnú smrť generála Lučanského v ich rukách – Matovič, Kolíková, Mikulec, Naď, Remišová, aj Budaj – naďalej strašia v slovenskej politike a tvária sa, že sa ich násilná smrť generála v ich rukách netýka. Počítajú zrejme s tým, že občania časom zabudnú, ale to sa mýlia.

Práve preto, aby sa tak nestalo vyšlo už II. rozšírené a aktualizované vydanie knihy „Smrť generála Lučanského“, ktoré sme len nedávno „pokrstili“ v kruhu spriatelených čitateľov. Bola to milá slávnosť…