Naši v Afganistane – z tragédie fraška?

18. júla 2013, gumurin, Terorizmus

 

  Naši vojaci cvičia príslušníkov afganskej armády. Jeden z nich sa z ničoho nič rozhodol na nich strieľať a výsledkom je jeden mŕtvy a viacerí ťažko zranení.

  Smútiť naši vládni predstavitelia dokážu skoro tak ornamentálne, ako v Amerike. Čiže nasledovla vládna show (už sme sa naučili aj skladať vlajku podľa amerického vzoru). A realita samotnej tragédie?

  Ak v prakticky vojnovej zóne niekto po vás strieľa a zabíja vašich, neopätujete paľbu? Veď zákerný strelec z strážnej veže nemal kam ujsť. Tak zoberiem naše zbrane a opätujem paľbu až kým nie je hotovo. Bránim sa! Ale to my nie. Talibanec nebol (pokiaľ vieme) ani škrabnutý. Zatkli ho! Dobre počujem? To akože mu došli náboje, tak zakričal z veže „chlapci ja sa už nehrám, príďte si pre mňa“? A naši to naozaj zobrali vážne?

  Neuveriteľnosti pokračujú: zabijaka našich vojakov ani len nezatknú naši a nedajú ho do takej diery, že mu bude ľúto nielen to, čo urobil, ale aj to, že sa na to vôbec dal? Naozaj nie?

  A ak ho už nezabili na mieste a zatkli americkí vojaci, prečo ho nedali do vlastnej basy?

  To naozaj takéhoto Afgánca, o ktorých aj oficiálne naši vojaci tvrdia, že nevedia, ktorí sú vlastne tí loajálni, vydáme do rúk Afgáncom, o ktorých aj oficiálne naši vojaci tvrdia, že nevedia, ktorí sú vlastne tí loajálni? To tu niekto spadol z jahody rovno na hlavu?

  A keď dokonca bez problémov utečie – čo je len odkaz ďalším takýmto beštiám, že do našich si môžu strieľať beztrestne, čo urobí naše velenie v Afganistane, naše Ministerstvo obrany na čele s Glváčom, čo naša vláda?

  No až toto – štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí ZAVOLÁ do Prahy na afgánske Veľvyslanectvo a prvému adlátusovi po spojovateľke, čo je ochotný ten telefón zdvihnúť (ani nie Veľvyslancovi!) sa plačlivým hlasom posťažuje a na záver pridá (ani nie bu-bu-bu, ale) „fňuk-fňuk, chceme spravodlivosť“. Aká spravodlivosť zoči-voči špinavej vojne? Zabili nám vojaka, chlapca v tej chvíli bez zbrane a ešte aj „spriatelení“ Afgánci. A ešte si to aj zariadili tak, že práve tej spravodlivosti tá krvavá obluda ušla. A my VOLÁME (čo je v diplomatickej reči akt nehodný ani len záznamu do denníka hovorov, nie to ešte činov) „Afgánci, keď už nás zabíjate, poďte sa aspoň ZAHRAŤ na spravodlivosť“.

   Čo je toto za chorý alibizmus? Ako to, že nešiel demarš našej vlády afgánskej vláde? Ako to, že stopy našej krvi na základni v Kandaháre sa len tak pozametajú a my naopak oficiálne vyhlásime, že „nič sa nedeje“, my tu budeme pre vás, milovaní Afgánci aj naďalej?!

  Už som tu písal, načo je naša armáda a jej Glváč. Medzičasom za trojvetovú (možno len jednovetovú) kritiku toho bordelu v zelenom vyhodil ten istý Glváč neschopný pohnúť prstom pre našich v Afganistane, nášho vojaka z misie na Cypre, ktorý už nedokázal nad toľkou neschopnosťou mlčať.  A viete za čo? Tak ako je podľa Glváča a jeho adlátusov TAJOMSTVO, že naši vojenskí špióni z nudy a ničnerobenia podľa medializovaných správ rozkrádajú náš majetok, tak je zrejme aj tajomstvo bieda celej armády. Mimochodom, vojenské spravodajstvo by malo byť aj o tom, že sa naši zelení tajní naučia darsí, či inú afgánsku reč a agentúrnou činnosťou budú takým masakrom, ako sa stal v Kandaháre, predchádzať. Ale opak je pravdou, sú zamestnaní zahladzovaním stôp po vlastných údajných zlodejstvách a prenasledovaním tých, čo na ne upozorňujú.

  P.S. Nepochopil som, prečo doslova vražda nášho vojaka a zákerné napadnutie ďalších s ťažkými následkami, nepohla nikoho z vládnych mocipánov k  jasnému verejne známemu rozhodnutiu, ako tomu v budúcnosti predísť. Či aspoň adekvátne reagovať. Ostávame v Afganistane cvičiť nespoľahlivých Afgáncov v… A teraz mi to došlo. Že by ten náš výcvik Afgáncov šiel až po streľbu na živé terče, akurát, že tými terčami sú naši chlapci? Je to absurdné, ale ja momentálne na žiadne iné vysvetlenie nečinnosti našej vlády voči takému krvavému útoku nevidím. Nepohli prstom, lebo TOTO je podľa nich normálne? Podľa mňa nie!