Opäť som raz zabudol, že na našich štátnych železniciach ešte panuje komunizmus a riskoval cestu vlakom zo Žiliny do Bratislavy. Ak je niekto fanatikom na „retro“ a „ostalgiu“, tu si užije!
Vagóny súpravy sú nie „ako“, ale doslova z minulého storočia. To znamená, že v týchto horúčavách je v kupé na nevydržanie. Tie pšuky, čo vydáva „klimatizácia“ sú na srandu králikov. Takže sa vetrá okienkami a to je zasa na zápal pľúc.
Je hanba, že mnohí cestujúci za plný lístok v týchto súpravách musia stáť, alebo sedieť na zemi!
No a vrcholný zážitok je reštauračný vagón. To je perla železničnej archeológie!
Samozrejme, klimatizácia nulová.
Teplo a pach kuchyne tým pádom prevažuje. Medzi nami, tie kuchárky a kuchári, čo robia v takýchto podmienkach nad rozhorúčenou trúbou by mali fasovať príplatky ako kozmonauti.
V tomto „múzeu dopravy na kolesách“ je všetko ako z minulého storočia. Len čašníčka nie, tá ale skvelo imituje príslovečnú pomalosť obsluhy za komunizmu.
V takomto prostredí vám proste nemôže chutiť, najmä keď na jedlo v takomto prostredí (z otvorených okien vlajú záclony, ako na Titanicu) čakáte aj hodinu. Ak sa ho vôbec dočkáte!
Ak by chcel niekto namietať, že to inak nejde, tak tu máme už našťastie príklady – RegioJet a Leo Express. Na danej trati je to do očí bijúci rozdiel:
To štátne železničné utrpenie stojí aj s miestenkou 10,22 eur.
RegioJet v klimatizovaných, moderných vagónoch s povinnou miestenkou len 6,60 eur!
A na otázku ako je možné, že v tomto storočí trvá cesta vlakom na priamej trati Žilina – Bratislava neuveriteľné dve a pol hodiny, je tiež odpoveď. RegioJet, ktorý vyrazil zo Žiliny o pol hodinu po nás, nás v Piešťanoch predbehol a bol naopak o pol hodinu v hlavnom meste skôr, lebo náš vlak z nepochopiteľných príčin meškal.
A tú tortúru s reštauračným vagónom vypekania hostí aj jedla už dávno vyriešili v moderných súpravách, kde sa podáva rovnaký catering ako v lietadlách. Každý pochopí, že nie je v nóbl reštaurácii a jedlo si môže objednať dokonca ešte pred nástupom do vlaku a donesú mu ho rovno tam, kde sedí.
Veľká chvála Ministerstvu dopravy, že tu konečne máme súkromné vlakové spoločnosti – cestujete dôstojne, rýchlejšie a lacnejšie.
A navrhujem, aby ŽSSK boli prekategorizované do skupiny historických železníc ako rarita, kde ľudia za príplatok pochopia, aké zlé to bolo cestovať vlakom za komunizmu. Len nechápem, ako môže vedenie ŽSSK za svoje komunistické výkony brať kapitalistickú plácu…