Bugárovi sa dostalo trpkého poučenia – s našou roztatárenou opozíciou nie je radno sa na ničom dohodnúť.
Dohoda znela, že Bugárovci podporia voľbu Michala Ruttkaya do druhého kola spolu s opozíciou, čo by im VRAJ vyhovovalo a u Bugára aj extrémistovi Františkovi Šebejovi.
Áno, najnovšie tu oficiálna propaganda bojuje proti „extrémizmu“, ale Šebeja si nezaslúžene nevšíma.
Veď snáď na našej politickej scéne nie je medzi tými, čo sa hlásia k demokracii, väčší názorový extrémista.
Sloboda prejavu iných Šebejovi nehovorí nič.
Už desiatky rokov vytrvalo omieľa mantru blízku propagande štátov, ktorých predstavitelia, ale hlavne vládnuce globálne kliky, si nechcú za nič priznať fatálne chyby a zločiny proti ľudskosti v Sýrii, Lýbii, Afganistane, Iraku a zbabraný puč na Ukrajine. A na to, aby zahltili oficiálne kanály absurdnými konštrukciami (vlastne oficiálnymi konšpiráciami), či zavádzaním faktov, sú takí ako Šebej ideálnymi služobníkmi.
František Šebej tak iste nechtiac vrátil aktuálnosť starým slovenským porekadlám „Poturčenec horší od Turka“ a „Pápežskejší než Pápež“.
A keď prehovorí Šebej z pohľadu karatistu o našej verejno-právnej RTVS – zbohom zdravý rozum!
Ale voľba Ruttkaya sa zdala byť vhodným kompromisom a tak na tú dohodu Bugár, ktorý drží slovo, naletel.
A neskoro zistil, že opozícia túto dohodu v tichosti zradila, spolu s niektorými z jeho poslancov, a volili sprofanovaného Miku, ktorý verejno-právnosť premenil otrasným spôsobom na komerciu.
Čím hlúpo (naschvál?) len potvrdili, že za Miku sa z RTVS stalo „opozičné médium“.
Poučenie je jasné – naša opozícia sa dokáže zjednotiť len na podraze…