Máme čerstvý príklad. Michal Havran sa už dlhšiu dobu profiluje, ako agilný slniečkársky propagandista. Dal sa na križiacku výpravu proti zlu, ktoré si sám vymýšľa. Pred časom, pre nedostatok extrémizmu na Slovensku, si vymyslel akýsi útok náckov na kohosi. Opakujem, vymyslel si ho. Publikoval to v klasickej žlťáckej tlači a aby to nebolo málo, vyvesil aj na svoj Facebook. A Facebook mu tú stránku zablokoval! Pre neprípustný extrémizmu. Aké symbolické…
Ideológiu, ktorú presadzujú slniečkárski agitátori presne pomenoval Manifest Inštitútu Václava Klausa. Slniečkári s obľubou útočia na katolícku cirkev (obľúbený terč aj feministky z povolania, pani Pietruchovej), lebo tá sa nezvykne brániť. Ale zásadne sa nikdy nedotknú žiadnych sebeväčších lapsusov napríklad feministiek. Moslimi sú podľa nich všetci mierumilovní (ISIL? Tie zverstvá sa nespomínajú.), homosexuáli sú milujúci rodičia, ba priam vzory spoločnosti, migranti nás všetkých majú radi, preto sem prichádzajú atď atď atď.
Najnovšie sa Havran pustil do kňaza Mariána Kuffu. Prečo by nemal polemizovať s iným názorom? Proti tomu nič nemám. Kňaza Kuffu sa nezastávam. Nech Michal Havran podrobí kritike konkrétne výroky pána Kuffu, prečo nie? Ale prečo útočí paušálne na celú cirkev, ktorá sa predsa vôbec nemôže zamieňať za názory jedného kňaza? Prečo útočí a dehonestuje kresťanský symbol Pannu Máriu kvôli jednému kňazovi a jeho názorom? Trúfol by si to voči moslimským, či iným náboženským symbolom? Nech si to vybaví zoči voči konkrétnej osobe, ale prečo kope hneď do všetkých kresťanov? Veď Michal Havran nepolemizuje – koná sa mediálna poprava. A to najhrubšími možnými výrazmi. Havran je extrémnymi výrazmi priam posadnutý, asi dúfa, že to zvyšuje čítanosť. Všimli ste si to? Slovník žlťáckej tlače po vražde Kuciaka a jeho snúbenice nápadne zhrubol. A nie že by nemali už skôr vzor v istom Lukášovi Dikovi. A tu je to slniečko zahrabané! Slniečkárskych agitátorov je tak na prsty dvoch dlaní. Preto sa potrebujú infiltrovať do serióznych médií, aby svoje jedovatosti rozšírili, čo najviac. Havran útočí cez SME, jeho obľúbené guľometné hniezdo, lenže to do serióznych médií už nepatrí!
SME nie je mainstream
Takmer sme si to nevšimli, ale médiá ako N-ádor, aktuality.sk, týždeň, či Trend sa sami vyčlenili zo serióznych médií hlavého prúdu tzv. mainstreamu. A to tým, že opustili etiku žurnalistiky, nerešpektujú Rezolúciu Rady Európy o etike žurnalistiky č. 1003 a dali sa vedome do služieb ideológie, ktorá v praxi popiera ľudské právo na slobodu slova. To je vyhradené len im. Len si niekto dovolí vyjadriť názor iný, než pripúšťa ich ideológia, pokúšajú sa autora či autorku umlčať smradľavými nálepkami.
Máme pomerne čerstvý príklad vo vymazaní blogu autorky o agrobarónovi, ktorý bol projektom N-ádor oslavovaný. Osobne šéfredaktor Kostolník tento blog vymazal s pozoruhodným vysvetlením, kde sa vôbec nezaoberal tým, či je obsah blogu pravdivý alebo nie, ale nepáčilo sa mu, že vraj nevedia kto je autorkou blogu. To vážne? A keď projekt N-ádor robí tzv. investigatívu, tak sa oháňajú právom na utajenie svojich zdrojov. Takže oni môžu čerpať z utajených zdrojov a iní nie? Toto je typické pre slniečkárske médiá – oni sú jedinými nositeľmi jedinej správnej teórie (v podstate ideológie) aj praxe. Týmto svojim postojom ale nepatria do demokratického diskurzu.
Okrem uvedených médií, na ktoré sa hodí definícia žltej tlače, tentoraz však s ideologickým zameraním, máme našťastie aj tú skutočne serióznu: denník Pravda, Hospodárske noviny, týždenník Život a napodiv aj bulvár ako Nový Čas, Plus 7 dní a Plus 1 deň. O serióznosť verejnoprávnej televízie a rozhlasu sa práve vedie zápas s nádejným koncom, keď odídu tí, čo sa oboje pokúsili sprivatizovať v menej uvedenej ideológie neznášanlivosti k iným názorom.
Zakladateľovi SME, Karolovi Ježíkovi, by bolo smutno, keby poznal, ako šéfredaktorka Baloghová nezvláda ani len elementárne pravidlá slušnej tlače. A je zaujímavé, že ani Martin Šimečka, za ktorého ideologizácia SME začala, sa na to už nemôže dívať. Veď Baloghová pokojne uverejní neuveriteľný blábol akejsi študentky žurnalistiky (??!), ktorá neovláda základné nástroje práce novinárov v Informačnom zákone a Zákone na ochranu osobných údajov, bez toho, aby si overila fakty, či dala šancu na vyjadrenie objektu takéhoto scestného mediálneho útoku. Touto cestou išla pôvodná redakcia SME na čele s pánom Kostolníkom a doviedla denník ku krachu. Čitatelia tie schválnosti odmietali čítať a za ne platiť. Projekt N-ádor opäť na čele s pánom Kostolníkom nekrachuje zrejme len preto, že dostal na úvod masívnu finančnú injekciu s nejasným pozadím. Šéfredaktorka Baloghová kopíruje katastrofický scenár a Michal Havran jej k tomu svojou zaslepenou zlobou voči iným názorom len pomáha.
Extrémizmus na Slovensku? Fraška…
Už sme si uviedli, že keď Havranovi extrémne činy chýbali, tak si ich vymyslel. V rámci umelo obnovenej Studenej vojny sú nám tu zo zahraničia podsúvané inštrukcie, ako sa zbaviť slobodomyseľných autorov pod zámienkou extrémizmu. Tak vznikli vágne pojmy ako „konšpiračné teórie“, „hoaxy“ a „fake-news“, aby sa nimi dalo ľubovoľne nálepkovať. Dokonca ustanovili samozvanú komisiu, ktorá tie nálepky rozdáva. A hneď sa prihlásilo niekoľko masívne protežovaných „lovcov extrémistov“, ktorí pripomínajú boľševických udavačov z čias pôvodnej Studenej vojny. Ich „triedna bdelosť“ nepozná hraníc! No a ak by nálepky nestačili, pani Radičová predsa už verejne navrhla fyzickú likvidáciu nepohodlných novinárov! Dodnes sa za to verejne neospravedlnila (veď žlťácka tlač mlčí), takže to myslí vážne?!
Pritom skutočným extrémizmom je totalitná ideológia feminizmu so všetkými jeho absurditami. Ale o tom žlťácke média mlčia. Nie je to v inštrukciách?
Pre takéto ideologické kampane je typická jednostrannosť aj vo výklade zákonov. Je pozoruhodné, že kukláči vytiahnu z postele Eliota Rostasa kvôli udaniu, ktoré mohli riešiť normálnou výzvou na podanie vysvetlenia. Ale urážka národa v podobe do fašistickej uniformy navlečeného Ľudovíta Štúra na obálke „týždňa“ necháva prokuratúru ľahostajnou. A to že Hríb je hlásateľom konšpiračnej teórie ohľadne vrahov študentky Cervanovej tak isto prechádza žlťácka tlač a na to obvykle preochotne reagujúca prokuratúra mlčaním. Pretože, a to je príznačné, keď začne žlťácka tlač o niečom búriť, prokuratúra okázalo zasahuje. V opačnom prípade nie.
Ryba smrdí od Čižnára
Na hejterský článok Michala Havrana proti pánovi Kuffovi podala advokátska kancelária pána Čarnogurského Trestné oznámenie, pretože „Autor vystupujúci pod menom Michal Havran hanobí v článku kresťanstvo a kresťanov“. Veď už len slovník tituliek (má vzor v pani Pietruchovej) zaráža: „Pošlite Kuffu do cirkusu“ s podtitulom „Prelátom vyhovujú čo najdebilnejší veriaci“ a podnadpisom „Z Márie Barbie“????
Keď sa konečne mal udiať precedens a mal byť právoplatne odsúdený novinár (ktorého sa redakcia promptne zbavila) za článok proti pánovi Paškovi, vydal generálny prokurátor príkaz, aby bola žaloba stiahnutá a tak bolo zabránené vyrieknutiu rozsudku.
Niekoľkonásobné Trestné oznámenie (nepodal som ho len ja, ale aj iní občania) na organizátorov podozrivo stupňujúcich sa demonštrácií poslali z GP na kraj, z kraja, na okres, z okresu na obvod a odvtedy je ticho. Tak si tipnite ako dopadne Trestné oznámenie na Michala Havrana…