Začína to mýtom o „pravicovom“ voličovi, ktorý je povinný voliť pravicové strany (alebo aspoň tie, čo sa za také vyhlasujú), nech robia čokoľvek. Z toho roky žila SDKÚ, až sa konečne občania chytili rozumu a vystavili účet ich „pravičiarstvu“ do vlastnej kapsy.
Denník SME sa stavia do pózy „pravicového“ s predpokladom, že by si ho mali občania kupovať ako legitimáciu pravovernosti. Póza býva smiešna, táto je trápna. SME je totiž, žiaľ, verné ich smutnej „pravicovej“ zásade jedinej pravdy bez ohľadu na fakty.
Je to zvláštna szichofrénia. Vedenie SME opakovane zadáva úlohu svojim redaktorom, aby to Literárnemu fondu „natreli“. Tí sa poctivo snažia zadanie vyplniť, ale keď sa zoznámia s faktami, zistia, že nie je čo natierať. Už sme to zažili pri článku Michala Piška k problému budúcnosti DSS Budmerice. Keď poctivo opísal neškandalóznu skutočnosť, rýchlo priskočil redaktor špecializujúci sa na Maďarsko a Česko Morvay a pridal redakčný komentár plný absurdít. Stačí len príklad, že knižnú tvorbu uvádzal ako showbiznis. Ach, prehovoril „pravicový“ odborník!
A scenár sa opakuje. Redaktor Trška dostal za úlohu natrieť to Litfondu tentoraz kvôli odmenám členov komisií. Poctivo si to naštudoval a zistil, že na tom nie je nič škandalózne, tí dostali normálnu odmenu za svoju prácu a navyše si opäť naštudoval, ako je to vlastne s tými 2% a celkom slušne to zreprodukoval. Hrozilo, že bublina spľasne. A vtedy priskočí statočný „pravicový“ zástupca šéfredaktora SME Javorský a festival absurdít môže začať:
Javorský tvrdí, že dvaja oslovení spisovatelia v článku Tršku zastupujú „tisícky menej známych a menej umelecky založených autorov“. To zastupovanie je nezmysel, tá druhá formulácia o menej umelecky založených je bizarná. Tretím osloveným spisovateľom som bol ja a napodiv nezastupujem podľa Javorského žiadnych spisovateľov (hoci som bol, mimochodom, tri krát zvoleným predsedom PEN klubu), ale (pozor, salto mortale) – mafiu!
A tým to nekončí. Táto hyperbola pre Javorského automaticky znamená (keďže som sa Litfondu zastal) mafiánsku podstatu Litfondu, ktorý „nezabíja“, ale „vyberá výpalné“. On zjavne netuší, že je to „pravicový“ nápad zakladať odborné cechy a iné organizácie, v ktorých platia ich členovia zo zákona povinné členské príspevky (napríklad zubári, ale aj taxikári a iní) a nemajú z toho zďaleka taký osoh, ako tvorcovia všetkých druhov z podpory Litfondu.
Z môjho vyjadrenia v článku SME vypadla prvá veta: „Európsky parlament spisovateľov v Istanbule spísal petíciu na podporu Literárneho fondu, vďaka ktorému má literatúra u nás jediný neštátny, samosprávny zdroj financovania.“ Ale čo je to celý parlament európskych spisovateľov proti „pravicovo pravovernému“ Javorskému? Ten o nás a za nás vie všetko lepšie!
Javorský napríklad tvrdí, že Litfond založil Mečiar „verným umelcom“. Je to neuveriteľná lož. Na tej istej strane novín v sprievodnom materiáli by sa pán Javorský mohol dočítať, že základný princíp umeleckých fondov bol položený po Druhej svetovej vojne, v 50-tych rokoch, a zákon z roku 1992 ich len prebral pre potreby pripravovanej samostatnej Slovenskej republiky.
Javorský nahlas pochybuje o transparentnosti financovania Litfondu a pritom celá chystaná „aféra“ bola založená na zverejnení výročnej správy tohto fondu. Čiže priamy opak! Litfond transparentne už desaťročia informuje o vynakladaní s našimi spoločnými prostriedkami (čo potvrdil aj prieskum Transparency International), zle si to ktosi tento rok prečítal, „objavil“ odmeny členom komisií, začal búrku v šerbli (ako sa kedysi hovorilo) a keď na to poslali redaktora (nového, lebo redaktor Piško „zlyhal“), ten musel konštatovať, že je to somarina. Tak varili z vody a Javorský rovno z teplého vzduchu. Vytiahol nezmysly o Mečiarovi „verných umelcoch“, ktorí teraz zasa budú „verní“ novej vláde. A tá je povinne nenávidená, lebo nemá klapky na očiach nasmerované povinne doprava. Mimochodom, ten nezmysel o Mečiarovi bol v pôvodnom článku redaktora, ale ten uznal, že to do seriózneho článku nepatrí. A priskočil Javorský, aby urobil úžasné abraka-dabraka: ako fakt je to nezmysel, ale ako komentár…
Tento trik sme zažili už u Morvaya. Akokoľvek hlboko SME kleslo, predsa len sa (zrejme kvôli súdom) držia aspoň jednej zásady. V bežných článkoch sa musia držať aspoň trochu reality a preto im to pľutie na čokoľvek nevychádza. A tak využívajú trik, že na tej istej strane vytiahnu „komentár“, kde už môže za redakciu tárať do bludu kto chce, čo chce.
Vonku je tak pekne. Vyšlo totiž slnko, ktorého východ našťastie nemusíme dokazovať, a ktoré svieti rovnako na pravičiarov aj ľavičiarov a aj nestraníkov. Aká to úľava! Aspoň jeden pevný bod v našich životoch. Pravda, len do času kedy si na slnko neposvieti nejaký fundovaný „pravicový“ komentár „smečky“ vybraných komentátorov denníka SME…
Celá debata | RSS tejto debaty