Ak oplakávať, tak všetky obete

Včerajšok bol v USA venovaný pamiatke obetí teroristických útokov z 11. septembra 2001. Verím, že dnes už k tomu môžeme niečo dodať aj s odstupom všedného dňa. Úcta k nevinným obetiam je samozrejmosť, ale iste viacerých z nás zaskočila jej americká forma.

Aj vás ten precízne naaranžovaný, priam okázalý smútok zaskočil? Tie verejné obrady trúchlenia, ale hlavne tá masívna masáž médií, ktoré odrazu vyťahujú z rukáva hrdinov a takmer-hrdinov a tiež-by-bol-hrdinov a určite-by-bol-hrdinov? Názorným príkladom bola pilotka stíhačky, ktorá mala vzlietnuť, aby zastavila prípadný útok letu 93 na Washington, ale s tým lietadlom sa vďaka statočnosti pasažierov nikdy nestretla, zato vie farbisto porozprávať, ako by sa obetovala, keby sa obetovala… Najprekvapujúcejšie na tom je ale fakt, že človek v smútku väčšinou nie je pripravený a ani schopný  postupovať podľa akéhosi scenára obradného smútenia. Tu všetky scenára klapli ako v dobre platenej show. Áno, Američania smútia inak. Našinec by sa so svojím žiaľom najradšej kamsi ukryl, chce ho prežívať osamote, či v kruhu najbližších. Rozhodne nie na verejnosti a už vôbec nie na pódiu. My chceme smútok precítiť, nie v ňom účinkovať!

Zažil som to pri výročiach teroristického útoku v Oklahoma City (ktorý bol mimochodom názornou ukážkou, že terorizmus vôbec nie je arabským vynálezom, tu totiž zabíjal Američan, veterán Vojny v Perzskom zálive, iných  Američanov). Vynaliezavosť smútenia za civilnými obeťami v USA nás hostí z Európy dokázala vždy zaskočiť. Ak bolo obetí 168, tak miestni zasadili 168 stromov, bežali super-maratón na 168 kilometrov, držali 168 minút ticha, znovu a znovu urobili niečo 168 krát, až mal našinec dojem, že na to existujú oficiálne smútiace inštitúcie, akési štátne plačky, dokonca firmy, ktoré sa predháňajú ako ten smutný okamih urobiť ešte okázalejším. Najlepšie to spomedzi nás, spisovateľov na medzinárodnom tvorivom programe, vystihol bosenský básnik, keď povedal: „Keby sme my tak plakali za každým našim mŕtvym, tak nerobíme celé dni nič iné…“

 

Kde je podstata?

Rozdiely medzi národmi, aj medzi tým, ako smútia, sú samozrejmé a musíme ich rešpektovať. V tomto prípade tzv. Útoku na Dvojičky však celkom zanikla príčina, prečo vôbec došlo k toľkým nevinným obetiam. Z prejavov štátnikov i masívnej masáže médií mal neznalý človek dojem, že v tragický deň 11. septembra 2001 napadli USA mimozemšťania. Veď ozaj, prečo by mal mať niekto niečo proti dvom mrakodrapom? A ľuďom v nich? Prečo by niekto mal obetovať život, aby len tak zabíjal nevinných?

Neboli to mimozemšťania a odkaz útočníkov bol nad slnko jasnejší. Dá sa zhrnúť do jedinej vety: Nemôžete donekonečna zabíjať iných, bez toho, aby ste aj vy neutŕžili bolestivé rany.

Alebo ešte inak: Nie je možné po svete roznášať smrť aj nevinných civilných obetí a mať doma jedinú starosť, či je vzorne pokosená záhradka.

Ani dátum nebol vybraný náhodne. Američania ho totiž vyslovujú opačne, teda ako „nine eleven“, čiže 911, a to je univerzálne celoštátne číslo núdzového volania.

 

Násilie vyvoláva násilie.

USA sú od Druhej svetovej vojny permanentne s niekým vo vojnovom konflikte, aj keď to často tak nenazývajú. Autorky N. Schleyová a S. Busseová v knihe „Války USA – Kronika agresivního národa“ (vyd. Brána, 2004) tie vojny a vojnové konflikty vecne a bez emócií spočítali. Každú stručne charakterizovali. Je ich doteraz 19 a spôsobili dokopy približne 7 472 000 obetí hlavne civilistov. Teda odhadom 2 130 stratených životov za posledné viac ako polstoročie vo svete na jednu obeť teroristického útoku z 11.9.2001.

Ak platí porekadlo, že ako sa do hory volá, tak sa z nej ozýva, tak v tomto prípade je to smrtonosné echo viac ako dvetisícnásobne väčšie na strane obetí mimo územia USA.

Samozrejme, že ide len o hrubé odhady a samozrejme, že aj pri zahraničných vojenských konfliktoch umierali Američania. Ale to boli vojaci, ktorí boli za to platení. Tu skôr ide práve o tých nevinných civilistov, ktorých dokonca masové hroby sú už takmer všade po svete a na ktorých platí ten povzdych bosenského básnika…

 

Po plači poučenie

Už generál Eisenhower pri svojom odchode z prezidentskej funkcie v roku 1961 varoval svojich nasledovníkov pred mocou amerického „vojensko-priemyselného komplexu“. Teda zoskupenia, ktoré potrebuje vojny za hranicami USA, aby na nich zarábalo.

Tento priemysel smrti veľmi rozčúlil demokratický prezident Bill Clinton, keď sa pokúsil zopakovať odvážne rozhodnutie jedného z rímskych cisárov. Ten dušou básnik zistil, že Rím už nemá s kým bojovať a preto sa navrhol zrušiť armádu. Deň pred naplnením platnosti jeho dekrétu ho zavraždili vlastní vojaci, aby tak na stovky rokov zachovali svoje právo zabíjať, rabovať, vypaľovať a znásilňovať pre zachovanie večného mieru – Pax Romana. Clinton nebol až taký odvážny. On len logicky usúdil, že po rozpade Varšavskej zmluvy a ZSSR už USA nemajú nepriateľa kvôli ktorému by bolo treba držať státisíce amerických vojakov na stovkách základní po celom svete a preto sa ich rozhodol povolať domov. A aj doma navrhol zatvoriť desiatky nadbytočných vojenských základní. Keby si lepšie naštudoval dejiny, vedel by, čo ho čaká. Aféra s praktikantkou Levinskou sa neprevalila náhodou…

V záplave zahraničných správ a príprav na „oslavy smútku“ v USA nám takmer celkom uniklo, že súčasný americký demokratický prezident Barak Obama bojuje tichý zápas s „vojensko-priemyselným komplexom“. V rámci vyjednávania o dlhovom strope USA presadil zníženie vojenských výdavkov o 350 miliárd dolárov. To sa republikánom (v našich pomeroch by sme ich prirovnali k pravičiarom) veľmi nepáči. Treba mu preto držať palce. Čím menej sa bude investovať do mlynčeka na ľudské mäso, tým menej obetí bude treba oplakávať všade na svete…

Ako Havel (nežne) zbohatol

23.10.2025

Havel podliehal cigaretám, alkoholu a milenkám. Ale zo všetkého najviac miloval – peniaze. Tento vyznávač „života v pravde“ v túžbe po absolútnej moci bohapusto klamal na mnoho spôsobov, ale najväčšiu lož vyslovil v televíznom rozhovore krátko pred tým, ako tohoto údajne zásadného anti-komunistu zvolil starými komunistami ovládaný parlament (?!). Havel tvrdil, že [...]

Drogy a milenky Václava Havla

17.10.2025

Scenárista Pavel Juráček ve svém deníku prozradil, že on i Havel při psaní užívali drogu fenmetrazin, tehdy dostupné a kultovní psychofarmakum (Plus 7 dní): „Jenže Vašek má na rozdíl ode mě neobyčejně pedantní povahu, takže si vypracoval a vyzkoušel důkladný systém v užívání těch pilulek, a ten systém – jak už je Vaškovým zvykem – pečlivě dodržuje.“ [...]

Václav Havel: Život ve lži

16.10.2025

Motto: Antonín Liehm v rozhovoru se slovenským básníkem Ladislavom Novomeským vyslovil tuto tezi (Zrkadlenie č.4/2005): „Kdo jiný než právě Slováci by nám měli připomínat, jací skutečně jsme. Stále, denně, abychom nemohli ani na okamžik uvěřit tomu, že pravda je jen to, co si o sobě myslíme…“ Nech sa páči: Jakmile se Havel dostal k moci, odhodil masku jím [...]

Louvre

Časť šperkov z Louvru po krádeži Francúzi radšej schovali v národnej banke

25.10.2025 08:40

Časť cennej zbierky šperkov bola po vlámaní do parížskeho múzea Louvre z bezpečnostných dôvodov prevezená do francúzskej centrálnej banky.

parlament, nrsr

Hrabko: Opozícii ide lepšie politika na námestiach ako v parlamente

25.10.2025 08:22

Opozičné strany v rozprave o štátnom rozpočte nedokázali efektívne využiť čas, ktorý mali k dispozícii na to, aby koalícii rokovanie sťažili, uviedol publicista.

Venezuela, Nicolas Maduro

Maduro: USA 'vyrábajú' v Karibiku novú večnú vojnu. Mieri tam aj najväčšia lietadlová loď sveta

25.10.2025 07:49

Maduro obvinil Spojené štáty, že vyrábajú novú vojnu v Karibiku, kde útočia na lode, ktoré podľa Washingtonu pašujú drogy.

ukrajina, pokrovsk

ONLINE: Pokrovsk sa rúca príliš rýchlo, ide to podľa najhoršieho scenára, hovorí ukrajinský dôstojník

25.10.2025 07:15, aktualizované: 09:47

Dvaja ukrajinskí dôstojníci pre Ukrainsku Pravdu uviedli, že situácia v Pokrovsku je kritická, v meste operujú ruskí vojaci.

gumurin

Ako to vidím

Štatistiky blogu

Počet článkov: 742
Celková čítanosť: 6789074x
Priemerná čítanosť článkov: 9150x

Autor blogu

Archív

Odkazy