Gustáv Murín

Celkom náhodou som narazil na Gorilie stopy, keď som pátral po tom, čo sa stalo s VÚB kupónom, ktorého som bol kedysi akcionárom. A objavil, ako prišlo 160 000 akcionárov o svoje peniaze, aby Gorila a spol. zhrabli viac ako tri miliardy slovenských korún!

Ako to začalo
V spravodajskom svete (a o tom spolupracovník Penty gen. Lorenc predsa iste niečo vie) vždy treba nasadenému agentovi pripraviť vierohodnú „legendu“. Legendu o bezúhonnom živote a krištáľovo čistej minulosti. Alebo zázračnom podnikateľskom talente.
K legendám o zázračne úspešných podnikateľoch Penty neodmysliteľne patrí, že Marek Dospiva a Jaroslav Haščák, spolužiaci zo štúdií v Moskve, urobili dieru do sveta obchodovaním s handrami z Číny. Takmer na uverenie. Len si neviem predstaviť ako títo dvaja mladíci podupávajú ešte dnes pred svojimi obchodíkmi na tržnici spolu s Číňanmi, ktorí kvôli takémuto obchodu nemuseli študovať v Moskve.
Odkiaľ sa teda vzali tie ich penta-miliardy?

Zázraky sa dejú
Za zázračnou kariérou dvoch komsomolcov kapitalizmu (do Moskvy nešli náhodou, mali to vraj v rodine) si neviem vysvetliť iné, než že niekto, kto sa vyznal, za seba nastrčil do veľkej hry o privatizačné miliardy tieto snaživé figúrky.

Tom Nicholson o tom v rozhovore pre Život č. 3/2012 hovorí: „Keď sa pozrieme na niektorých finančných žralokov, vidíme, že začali ako malé brokerské firmy v rovnakom čase, mladí chlapci, ktorí nemali veľké osobné zdroje, a všetci išli do kupónovej privatizácie a využívali skoro rovnaké technológie. Premenili kupónové firmy na akciovky, tým sa dostali mimo dozoru ministerstva financií a mohli si robiť, čo chceli. A v tom prípade oklamali drobných akcionárov. Všetci mali rovnaký nápad, v rovnakom čase a bez vlastného kapitálu, mne sa zdá, že to bolo nejakým spôsobom koordinované.“

Ako na to
O tom ako sa Nicholsonove slová napĺňali konkrétne v americkom sne značky Penta sa písalo neobvykle skromne a je mimoriadne pozoruhodné, že napriek tomu, že ich kšeft poškodil státisíce občanov Slovenska, je okolo neho až neuveriteľné ticho.
Pokúsim sa teda laicky prerozprávať tento poučný príbeh.
Po prvej vlne privatizácie bol VÚB kupón najväčším investičným fondom, ktorý vďaka dôvere masy občanov získal majetok v nominálnej hodnote 11,9 mld. Sk. Jeho základné imanie bolo rozdelené na 10 013 362 kusov akcií na meno s nominálnou hodnotou 1000 Sk/akcia. Zdalo sa nepochybné, že tu by sa mali investície bežných občanov dobre zúročiť. A tu tá privatizačná rozprávka aj končí.
A teraz začína kolotoč.
V roku 1993 VÚB skúpila od občanov veľkú časť akcií a tie odpredala spoločnosti Nomura International Plc., ktorá sa tým stala 32 % vlastníkom fondu. Táto spoločnosť následne urobila také nejasné kroky, že Ministerstvo financií SR zastavilo obchodovanie s akciami fondu.
Keď sa po takmer roku obnovila obchodovateľnosť s akciami VÚB kupón-u, okamžite sa stali najobchodovanejšou komoditou, kde išlo o státisíce predaných a nakúpených akcií za miliardy korún. A vtedy sa začali zjavovať Nicholsonom spomínané malé brokerské firmy a dravo zaútočili.
Dňa 8. 7. 1997 sa malo konať mimoriadne valné zhromaždenie VÚB Kupón, ale hlavný bod programu sa pre právne nejasnosti ešte podarilo stiahnuť.
Len o desať dní, 18. 7. 1997, však prebehlo všetko podľa prvotného scenára. Pôvodná dozorná rada bola odvolaná, sídlo fondu zmenené a rovnako aj jeho názov. Jeho dobré meno bolo zmenené na Stratégia Invest, investičný fond, a. s.
Už o mesiac bol tento fond „zrušený bez likvidácie“ a zlúčený s dovtedy neznámou Interfin Group, a. s., Bratislava. Dňa 22.8.1997 prestal VÚB kupón ako investičný fond existovať.
Už o necelé dva mesiace bol koniec aj Interfin Group, ktorá bola bez vedomia a hlavne súhlasu státisícov akcionárov rozdelená „finančnými žralokmi“, ktorí boli ešte len „finačnými piraňami“, na Intermark a Istrofin.
Začínate v tom strácať prehľad? Ale veď o to práve išlo! Nech vás teda neprekvapí, že Intermark si privlastnili aktéri celého tohto kolotoča na zamotanie hlavy. Tam si vzali 55 % v hodnote približne 3,8mld. Sk. Istrofin ostal pre státisíce malých akcionárov s podielom 45 % v hodnote približne 3,1mld. Sk. A teraz to príde.
Už dňa 12.12.1997 spoločnosť Intermark, a. s., vstúpila do likvidácie a iniciátori všetkých tých doterajších zmien si rozdelili jej majetok, čistá práca.
Tí istí sľúbili, že sa postarajú, aby nástupnícke spoločnosti, teda teraz už len Istrofin, v krátkom čase získali od Ministerstva financií povolenie na verejnú obchodovateľnosť svojich akcií. Nikdy sa tak nestalo, tie milióny akcií  v hodnote miliárd už nikdy nikto nemohol využiť a státisíce drobných akcionárov prišlo o tento majetok. Už od 6.11.1998 je spoločnosť Istrofin vymazaná z Obchodného registra, pätnásť rokov je nečinná a momentálne v dodatočnej likvidácii.
Pre státisíce občanov sa akcie, kedysi najlukratívnejšie na finančnom trhu, stali behom pár mesiacov vďaka dobre skoordinovenej akcii zopár výtečníkov bezcennými zdrapmi papiera. Bez ich vedomia a hlavne bez ich súhlasu. V analytickom článku z dňa 21. 6. 2001 autora Ivana Barriho pre časopis Investor sa ako jediné riešenie odporúča „podať súdnu žalobu na spoločnosť a v nej žiadať, aby súd prikázal spoločnosti požiadať o verejnú obchodovateľnosť.“ Kto to robí? Kedy, ako, za čo?

Perlička absurdity na záver
Vrcholom tejto už vlastne frašky je, že hoci najnovšie priam z neba zjavený Centrálny depozitár cenných papierov SR o tomto všetkom veľmi dobre vie (viď. nimi samými zaslaná správa o stave akcií VÚB kupón-u), nehanebným spôsobom si vynucujú poplatok za „skladné“ bezcenných papierov, či celé manévre na to, aby ste sa tohto výsmechu akcionárstva úradne zbavili!
Pripomína mi to tragický príbeh jedného známeho, ktorého príbuznú zrazil a usmrtil syn akéhosi policajného funkcionára. Hoci išla cez prechod, neodsúdili ho, lebo šiel rýchlo a nebrzdil, takže ju z toho prechodu pochopiteľne na niekoľko metrov odhodilo a sudca uznal, že tým pádom na prechode pre chodcov v čase smrti nebola! Ale už úplnou piruetou drzosti bolo, že uznal aj to, že svojím telom spôsobila tomuto policajnému synáčikovi poškodenie vozidla a za jeho opravu museli pozostalí nebohej ešte aj zaplatiť jej vrahovi! Toto je absurdistan v malom, príbeh VÚB kupón-u je absurdistanom vesmírnych rozmerov.
Ten kto toto všetko zosnoval, vedel, že sa státisíce okradnutých občanov na odpor nezmôžu. Snáď až teraz na námestiach v protestoch proti Gorile?

P.S. Mimochodom, ak by niekoho zaujímali mená tých, čo sú uvedení aj oficiálne ako hlavní aktéri tejto „transformácie“ najcennejších papierov slovenského finančné trhu na bezcenné, tu sú zvlášť vypísaní. Je to poučné, najmä pre pochopenie ako rástla Gorila, až nám cez hlavu prerástla…